Hlavná stránka

Rok Sedembolestnej PM

Akcie

Misie - františkáni 2013

HISTÓRIA

- Dejiny farského chrámu

- Kňazi pôsobiaci vo farnosti

FARNOSŤ

- Kronika Farnosti

- časopis Františkánske zvony

BOHOSLUŽBY

FARSKÉ OZNAMY

ÚMYSLY SV. OMŠÍ

SVIATOSTI

MODLITBY A PRIKÁZANIA

FOTOGALÉRIA

SPOLOČENSTVÁ

- Ružencové bratstvo

- Farská ekonomická rada

- Spevácky zbor

PREZENTÁCIE - ÚVAHY

LINKY

KONTAKT

 

Základné informácie

HISTORIA DOMUS IV. ZVÄZOK

Úvod ku kronike

   Po 60. rokoch uzrela svetlo sveta nová kronika HISTORIA DOMUS, v poradí už IV. zväzok. Kým však tie predošlé zväzky boli písané postupne františkánmi, IV. zväzok bol napísaný zhruba v priebehu jedného roku aj štvrť a keďže tu ide o informácie z úseku rokov 1949 – 2009, tak som spracoval údaje tak, že uvádzam citácie, spomienky v zátvorke za vetou, resp. dlhším celkom, aby bol každému jasný zdroj informácie. Niekedy som sa pri niektorej udalosti, či stavbe zdržal dlhšie, až tak, že hoci udalosť, či stavba je zatriedená do niektorého konkrétneho roku, nepísal som len minulosť a prítomnosť, ale aj budúcnosť (resp. dnešnú prítomnosť). Aj tu možno vidieť, že kronika bola písaná len dodatočne. Niekedy možno vidieť vo vete, alebo v nejakom celku, citácie z rôznych období, je to preto, že keď som sa dozvedel niečo nové, tak som sa vrátil aj k už dávnejšie napísanému a doplnil som to. Tie informácie, ktoré sa mi nepodarilo získať presne podľa rokov, ale je jasný aspoň správca farnosti, tak je napísané v nadpise „nezatriedené podľa rokov“. V celom diele kroniky dominuje striedanie rokov, v ktoré som sa dozvedel niečo zo života farnosti. Žiaľ, nie každý rok je podchytený a ak aj je podchytený, je niekedy v ňom veľmi málo informácií.
      III. zväzok HISTORIE DOMUS písal františkán a posledný rok v ktorom písal bol 1949. Neskôr už len niekto objasnil na písacom stroji na jednu A4, prečo sa nepokračovalo v písaní kroniky a čo sa stalo s františkánmi, tiež len to, čo sa vedelo.
     Tento zväzok kroniky začína tiež rokom v ktorom bol ukončený predošlý zväzok, rokom 1949. Týmto, IV. zväzkom sa splnila prosba otca biskupa Jána Pásztora, keď vracal III. zväzok kroniky hornomestskej nitrianskej fare. Urobil tak listom (je založený v HISTORII DOMUS, III. zväzok) 15.3.1979, teda zhruba po 30. rokoch od nepísania do kroniky a teraz po ďalších 30. rokoch je už relatívne kompletná. Relatívne preto, pretože stále sa môže nájsť pamätník, ktorý osvetlí niektorú časť dejín našej farnosti, lebo ju pozná detailnejšie.
      Zrejme preto bola kronika na Biskupskom úrade, že františkáni odišli z farnosti a odovzdali ju otcovi biskupovi (domnienka Juraja Bártu, 27.5.2009). List otca biskupa to ako sa zdá nepriamo potvrdzuje (Viď. list otca biskupa Pásztora, in HISTORIA DOMUS, III. zväzok).
     Spísať, aspoň v tejto podobe, obdobie za posledných 60 rokov nebolo jednoduché a za vznik tohto diela vďačím Pánu Bohu, že mi poslal do cesty ľudí, ktorí mi niečo povedali, čo si pamätali, alebo sa pričinili požičaním fotiek, kníh, ktoré som nemal k dispozícií. Zo srdca každému ďakujem, pretože za tak dlhé obdobie je každá informácia dobrá a často aj elementárna informácia vedie ku stope. Najväčšiu prácu predo mnou urobila Mgr. Vilma Dubravická svojou diplomovou prácou História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, ktorá mi slúžila ako kostra a v mnohých rokoch je niečo uvedené len vďaka nej.
     Najviac ma mrzí, že mi nemohli pomôcť informačne františkáni, pretože už nežije ani jeden z františkánov, ktorý pôsobili v kláštore františkánov v Nitre (informácia od pátra františkána – provinciálneho ministra Juraja Andreja Mihályho, 30.4.2009).
      Tento IV. zväzok kroniky je aj tým iný, že nie je písaný rukou, ale jej strany sú spracované na počítači. Pán farár Ing. Peter Murdza, SF tak rozhodol a ja vidím obrovský praktický prínos tohto rozhodnutia v tom, že keď som si spomenul, že ešte niečo by som mohol pridať, alebo vsunúť, bolo to možné vďaka technike.
     Na záver ešte jedno upozornenie. V roku 2009 sa uvádzajú niektoré informácie z farskej internetovej stránky a v internetovom odkaze je uvedené, že je to čerpané z kolónky Zo života farnosti, avšak ak by to niekto tam hľadal po roku 2009, už to tam nenájde, pretože sa rok 2009 presunie do kolónky Archív a kolónka Zo života farnosti bude slúžiť pre informácie v aktuálnom roku.


      V Nitre 22.7.2009                               laik Mário Stehlík



Rok 1949

     V tomto roku bolo na 1. sv. prijímaní okolo 70 detí (viď fotografiu z r. 1949 získanú 26.3.2009 od p. Oľgy Linetovej). Po sv. omši boli deti hostené bábovkou a kakaom. Platil vtedy totiž kánonický predpis, že od polnoci až do sv. prijímania, prijímajúci mal držať eucharistický pôst, čo prakticky znamenalo od večere predchádzajúceho dňa až po sv. prijímanie (spomienka Mons. ThDr. Mariána Chovanca, 27.3.2009). O tomto prvom sv. prijímaní sa zmieňuje aj kronikár – františkán na predposlednej strane kroniky, ktorú dopísal v r. 1949, 1. sv. prijímanie bolo 16.5.1949 (por. CONVENTUS ORDINIS SANCTI FRANCISCI, História domus III., 1934, s. 140). Na fotografií, ktorá je vzácna vidieť aj pôvodné zariadenie refektára a františkánmi spomínaný biliardový stôl (úvaha Mária Stehlíka, 1.4.2009). Na inej, prexeroxovanej fotografií vidieť aj pátra Alfonza, ktorého spomína III. zväzok Histórie domus, že pripravoval deti na Tormoši (Chrenovej) na 1. sv. prijímanie.
     Na Tormoši žila rodina Kelemenová, boli bohatí a rozdávali deťom aj cukríky. K tejto rodine chodili ľudia a nosili k nim milodary a ony ich rozdávali chudobnejším ľuďom (spomienka p. Oľgy Linetovej, 4.4.2009).
     Tormošania chodievali pre pátra na koňoch s kočom, aby im mohol odslúžiť sv. omšu (spomienka p. Oľgy Linetovej, 4.4.2009).


Rok 1950

     Po tzv. Barbarskej noci, keď násilne odvliekli františkánov, veriaci sa dožadovali obvyklých bohoslužieb. Sv. omšu prišiel celebrovať Dr. Karol Ďurček. V období od 14. apríla do 17. septembra bohoslužby celebrovali kňazi z Biskupského úradu, alebo z farnosti Nitra – Dolné mesto.17. septembra prichádza do farnosti administrátor (správca farnosti) P. Václav Henrich Černák OFM. Obnovil III. Rád sv. Františka a sv. omše sa naďalej slúžili v slovenskom a maďarskom jazyku. Vo farnosti vypomáha profesor Karol Dubík. Do severného krídla kláštora sa nasťahoval Krajský národný výbor v Nitre (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 28.).
     V tomto roku boli dubové reliéfy premiestnené z refektára kláštora do kostola (por. GERGELYI, OTMAR, Nitra, umelecko – historické pamiatky na Slovensku, vydavateľstvo Šport, Bratislava 1969, s. 77.), spolu 33 ks (spočítané a amatérsky odfotené Máriom Stehlíkom, 14.4.2007). V literatúre sa uvádza počet 35 ks, podľa fotosnímok (por. VALENT, ŠTEFAN, Vzácne diela vo františkánskom refektári, in Nitra, kultúrno – spoločenský mesačník č.3, ročník XV., 1991, s. 35), čo sa zdá byť zvláštne, lebo jeden celok tvoria 4 ks, alebo 3 ks a teda ak by boli znárodnené, prípadne odpredané, mal by byť ich celkový počet aspoň 36 (úvaha Mária Stehlíka, 11.12.2008). Je však isté, že k tomuto cyklu patriace trojrozmerné súsošie Ukrižovaného s postavami Panny Márie a Jána, ktoré bolo umiestnené na bočnej stene refektára, sa dnes nachádza v trvalej expozícií barokového umenia v Slovenskej Národnej Galérií v Bratislave (por. VALENT, ŠTEFAN, Vzácne diela vo františkánskom refektári, in Nitra, kultúrno – spoločenský mesačník č.3, ročník XV., 1991, s. 37).
     V päťdesiatych rokoch bola znárodnená aj záhrada, kde františkáni pestovali ovocie, pri Župnom dome (teraz tam stojí budova Domova opatrovateľskej služby – dôkaz o záhrade spomienka p. Márie Korecovej, jeseň 2008 + foto v História domus III., s. 77.), záhrada na Okánikovej ulici (por. CONVENTUS ORDINIS SANCTI FRANCISCI, História domus III., 1934, s. 20.), nitrianske lúky, ktoré pred reguláciou rieky Nitry slúžili na dorábanie sena, po regulácií boli vhodné na poľnohospodárske účely (por. CONVENTUS ORDINIS SANCTI FRANCISCI, História domus III., 1934, s. 6.) a azda aj vinohrad (por. CONVENTUS ORDINIS SANCTI FRANCISCI, História domus III., 1934, s. 5.) s vinohradným domom, po nitriansky povedané „hajloch“ (por. CONVENTUS ORDINIS SANCTI FRANCISCI, História domus III., 1934, s. 16.).


Rok 1951

     V tomto roku vypomáha vo farnosti ThDr. Jozef Vrablec (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 35).


Rok 1952

     V tomto roku vypomáha farnosti Dr. Karol Ďurček (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 35.).
     V tomto roku boli v zoborskom kostole sv. Urbana namaľované dve maľby nad klenbové oblúky, maľba svätých evanjelistov (oblúk nad lavicami)(viď. rok a meno autora na maľbe) a maľba anjelov s monštranciou nad oblúkom do svätyne, obidve namaľoval ich známy nitriansky umelec Edmund Massányi (spomienka kostolníčky zoborského kostola, p. Šípošová , 27.5.2009).


Rok 1954

     Výpomocného duchovného Dr. Karola Ďurčeka mení kaplán Jozef Žaťko (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 35.).


Rok 1956

     V tomto roku sa odsťahoval zo severného krídla kláštora Odbor výstavby Krajského národného výboru (okná do ulice), ktorý sa sem nasťahoval po znárodnení budovy kláštora (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 28).


Rok 1957

     Kaplána Jozefa Žaťka vymieňa kaplán Ján Kačúr (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 35). Dp. Jozef Žatko býval v budove Cirkevného súdu a vypomáhal u františkánov, bolo to v šesťdesiatych rokoch, bol už dôchodca, čiperný (spomienka p. Františka Vencelíka, nar. v roku 1957, 20.5.2009).


Rok 1960

     Do budovy kláštora sa v roku 1960 nasťahovalo Slovenské poľnohospodárske múzeum, ktorého expozície sú prístupné od roku 1963. Zbierky predstavujú vývoj poľnohospodárstva na Slovensku od jeho začiatkov v mladšej dobe kamennej až po súčasnosť (myslí sa r.1969) (por. GERGELYI, OTMAR, Nitra, umelecko – historické pamiatky na Slovensku, vydavateľstvo Šport, Bratislava 1969, s. 77 - 78.). Na nádvorí Slovenského poľnohospo-dárskeho múzea sú inštalované umelecké predmety, najmä kamenné sochy pastierov, žencov, bačov a poľnohospodárskych zvierat (por. VOZÁROVÁ a kolektív, Nitra a okolie, vlastivedno – turistický sprievodca, Šport, Bratislava 1979, s. 63).


Rok 1963

     V tomto roku máme aj výpomocného duchovného, je ním M. Michalko (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 35.).
     Náš farský kostol sv. Petra a Pavla bol 2.10.1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku (informácia od p. Lýdie Kravjanskej z Pamiatkového úradu SR v Bratislave zaslaná e – mailom 2.12.2008).


Rok 1964

     Dp. M. Michalko už nám nie je nápomocný, odišiel z farnosti (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 35). V tomto období učila sestra vincentka Timotea (spomienka p. Františka Vencelíka, 20.5.2009) Petrášová (spomienka sr. Stelly Dankovej, DKL, 26.5.2009) náboženstvo na zoborskej škole. Učila aj nášho farníka Františka Vencelíka na zoborskej škole v 2. a 3. ročníku náboženstvo (v tomto období asi nebolo viac) a jeho mamičku ešte pred obdobím komunizmu v Dievčenskom ústave, vedľa bývalého kláštorného kostola sestier vincentiek na Farskej ulici (v čase spomienky), za komunizmu sa volala táto ulica Saratovská. Sestričky bývali medzi parkom a internátom Pribina v jednom z domov (už zrejme nestojí – spomienka sr. Stelly Dankovej, DKL, 26.5.2009) bývalo ich tam 4, alebo 5 a mohli chodiť v oblečené v rúchu. Na 1. sv. prijímanie ho pripravoval v kostole P. Ladislav Pius Čapkovič, OFM (spomienka p. Františka Vencelíka, 20.5.2009).
     V tomto období boli vo svätyni po bokoch vyrezávané lavice od oltára až k víťaznému oblúku, na ľavej strane od oltára bola samozrejme prerušená lavica, lebo tam sú dvere. Keď bolo málo miništrantov, tak na nich sedeli aj ľudia. Vtedy tu ešte nebol oltár k ľudu (spomienka p. Františka Vencelíka, 20.5.2009).


Rok 1968

     V máji tohto roku menoval pápež Pavol VI. nášho pána biskupa Eduarda Nécseya za titulárneho arcibiskupa (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 19).
     V tomto roku, 18.6.1968, si Pán Boh povolal na večnosť nášho apoštolského administrátora, arcibiskupa ThDr. Eduarda Nécseya vo veku 76 rokov (údaje, viď. vitrínu na Biskupskom úrade na 3. podlaží). Spravoval diecézu počas obdobia prísnej kontroly Cirkvi štátom (Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 19).
     1.7. preberá administráciu fary Ján Kačúr, SP (za pôsobenia dekana Alojza Adamca). Z farnosti odchádza Václav Henrich Černák OFM. V tomto roku prichádza do farnosti aj P. Ladislav Pius Čapkovič OFM (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 28 a 35).


Rok 1969

     V tomto roku je vymenovaný za správcu fary Ladislav Pius Čapkovič, OFM. Dp. Ján Kačúr, SP je teraz kaplánom. (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 28 a 35.).
     Následne dáva do svätyne drevený oltár k ľudu a odstráňujú sa „šranky“ deliace svätyňu od lode kostola. Už sa slúži sv. omša tvárou k ľudu a káže sa nie z kazateľnice v hlavnej lodi nad ľudom, ale od ambóny. Tieto úpravy sa urobili podľa smerníc II. vatikánskeho koncilu. Ambónu zreštauroval prof. Šandrik a vytvoril mobilné kusy menzy oltára k ľudu (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 28). V tomto období aj organoval p. Šandrik (spomienka p. Františka Vencelíka, 20.5.2009).


Rok 1970

     V tomto roku prišiel aj druhý pán kaplán, volá sa Jozef Šabo, SVD (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 35.).


Rok 1971

     Farnosť má k tomuto roku 25 000 obyvateľov (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 35.).
     V našej farnosti bývajú kňazi Alexander Laudon, Ľudovít Cíferský, SDB (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 33). Časť farnosti, ktorá sa nachádza v meste má 16 000 obyvateľov, Chrenová má 5 500 a Zobor 3 500. Krstov bolo v r. 1970 - 159, pohrebov 79 a sobášov 99 (Por. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV, Trnava 1971, s. 119).


Rok 1972

     Bola renovonaná (údaj viď na stĺpe pod sv. Jánom) malá baroková Kalvária, na ktorej je kríž, z ľavej strany Panna Pária a vpravo sv. Ján. Toto súsošie bolo postavené v roku 1796 a nachádza sa za oceľovým kovaným oplotením pred kláštorom, v blízkosti kostola.


Rok 1973

     V tomto roku vymieňa kaplána Jána Kačúra, kaplán František Rábek (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 35).
     3.3.1973 bol konsekrovaný na biskupa pre Nitriansku diecézu ThDr. JUDr. Ján Pásztor. Bol konsekrovaný v Nitre, spolu s Dr. Júliusom Gábrišom pre Trnavu a Jozefom Ferancom pre Banskú Bystricu (Por. JUDÁK, VILIAM a ČEKOVSKÁ, EDITA, Prehľadné cirkevné dejiny, LÚČ, Bratislava 1996, s. 251 + viď. vitrínu na Biskupskom úrade na 3. podlaží). Stalo sa tak skoro po 3/4 roku, keď už Slovensko nemalo žiadneho ustanoveného biskupa na čele diecézy (Por. JUDÁK, VILIAM a ČEKOVSKÁ, EDITA, Prehľadné cirkevné dejiny, LÚČ, Bratislava 1996, s. 251) a v Nitrianskej diecéze skoro po 4 rokoch aj 3/4.


Rok 1975

     V tomto roku odchádza pán kaplán Jozef Šabo, SVD a teda máme len jedného kaplána (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 35 a 36. + skúsenosť, že väčšina prekladov v nitrianskej diecéze sa robila k prvému júlu).
     Koncom roku 1975 do kaplnky sv. Ladislava, vyzdobenej v neorenesančnom štýle, inštalovali svietidlo - luster z vrstveného skla a mosadze, je ním tisíckrát zväčšená slovanská strieborná náušnica z pokladu archeologického ústavu (Por. JUDÁK, VILIAM, Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, Dvadsiate storočie, in Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, LÚČ, Bratislava 1995, s. 32).
     19.12.1975 bola na Chrenovej (Tormoš podľa staršieho pomenovania) zrútená zvonica z druhej polovice 19. stor., ktorá bola postavená z pálenej tehly. Pôdorysný tvar mala štvorcový. V jej stene od cesty bola v presklenom výklenku zabudovaná pieskovcová socha Krista Trpiteľa, z roku 1770, ktorá voľakedy stála na kamennom podstavci pri voľakedajšej jednoduchej drevenej zvonici. Socha Krista Trpiteľa patrila k najstarším kultúrnym pamiatkam obce. V hornej časti stavba zvonice vyúsťovala čiapkou štíhleho viachranného ihlana v klasicistickom prevedení, ktorý končil krížom na vrchole. V objekte zvonice bola uložená v drevenom púzdre zástava Spolku sv. ruženca. Zástavník ju nosieval pri procesiách a pri pohreboch členov spolku. V zvonici boli zvony: väčší z roku 1923, menší, pôvodný zvon z roku 1810 (Por. TOČKA, IMRICH, Tormoš – Chrenová, dejiny obce, N-PRINT, s. 40 – 41). Táto zvonica sa nachádzala na Dlhej ulici blízko cesty, podľa dnešného číslovania medzi č. 11 a č. 13, oproti dnešným potravinám Nitrazdroj a Lekárni u Valentína. V čase, keď búrali zvonicu, už Chrenová II. bola postavená, pravá strana Dlhej ulice, keď sa pozeráme na smer Janíkovce a vtedy sa išla stavať Chrenová IV., ľavá strana Dlhej ulice, keď pozeráme na ten istý smer (spomienka dvoch starších Chrenovčanov, 31.3.2009 + spomienka Petra Feldőšiho, 31.3.2009). Zvonica sa dostala pred zástavbu panelových domov a ako sakrálna pamiatka klala oči vtedajším moci pánom a preto dali príkaz na jej zbúranie. Dôvod uviedli, že zvonica nemá dostatočnú historickú hodnotu a zvonenie vraj vyrušuje obyvateľov v priľahlej zástavbe. Nie je známe, kde sa nachádza historická socha z priečelia zvonice. Do novej oceľovej zvonice, ktorá bola postavená a požehnaná už v čase, keď Chrenová nepatrila do našej farnosti (11.11.2000 Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom), boli do nej umiestnené dva zvony zo starej zvonice a tretí z veže kostola sv. Martina (Por. TOČKA, IMRICH, Tormoš – Chrenová, dejiny obce, N-PRINT, s. 42 – 43) posväteného 14.11.1943 (Por. TOČKA, IMRICH, Tormoš – Chrenová, dejiny obce, N-PRINT, s. 37), tento zvon z roku 1836 je pravdepodobne z pôvodného chrenovského kostola sv. Martina na Martinskom vrchu (Por. TOČKA, IMRICH, Tormoš – Chrenová, dejiny obce, N-PRINT, s. 42 – 43). Keďže pôvodný kostol bol až na Martinskom vrchu, bola postavená zvonica v obci, aby ľudia počuli zvonenie aj na opačnom konci dediny (spomienka Juraja Bártu, 30.3.2009).


Rok 1976

     V tomto roku prišiel druhý pán kaplán Jozef Šuppa a tak už nebude František Rábek sám kaplánčiť (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 36.).
     „Socha sv. Jána Nepomuckého – dnes v areáli chrenovského kostola, pôvodne stála pri drevených „Dlhých mostoch“, neskôr pri betónovom moste cez rieku Nitru. V roku 1962 bola zvalená traktorom, v roku 1976 opravená majstrom Jurkačkom. (Socha sa datuje pôvodne do roku 1738, renovovaná bola v rokoch 1921, 1938, 1970.)“ (DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 38).


Rok 1971 - 1976

     V týchto rokoch sa vymenili okná na farskom kostole (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 28 – 29.), boli vymenené za pôsobenia P. Čapkoviča (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009) z pôvodných drevených za oceľové rámy (spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, rok 2008). Okná s oceľovým rámom je možné vidieť na fotografiách až do výmeny v roku 2003 (spomienka Mária Stehlíka, 28.5.2009).


Rok 1976 - 1981

     V týchto rokoch študoval Peťo Gál na vysokej škole tu v Nitre a začal aj hrávať na organe u františkánov, hrával tu aj Michal Kukla (spomienka Ing. Petra Gála, 14.4.2009).


Rok 1977

     Od tohto roku farnosť spravujú diecézni kňazi. Keďže doterajší správca farnosti Ladislav Pius Čapkovič OFM odišiel do dôchodku, mesiac farnosť spravuje ThDr. Ladislav Belás (spomienka ThDr. Ladislava Belása, 2008) a po ňom správcom farnosti sa stáva 1.9. Ladislav Vrábel (Por. písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009), taktiež kaplána Jozefa Šuppu vymieňa kaplán Daniel Dian (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 29 a 36).
     Nový správca farnosti pokračuje v rekonštrukčných a adaptačných prácach na objekte kostola, sú to najmä sanačné práce (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 29).
     „Počas II. svetovej vojny bol kostol aj kláštor poškodený. Menšie stopy na fasádach sa po vojne opravili, ale trhliny a čiastočne narušená statika zostali.... Klenba a nosné múry boli na viacerých miestach popraskané.... Ak silnejšie pršalo, cez strechu a strop zatekalo do kostola. Temer všetky múry boli zavlhnuté, miestami do výšky 2 – 4 m od podlahy. Najnebezpečnejšia bola trhlina v hornej časti víťazného oblúka. Aj keď nebola veľmi široká, mala do spodu klinový tvar a keby nebola kľukatá, už by bola vypadla a nastala by deštrukcia časti svätyne“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).
     V našej farnosti bývajú títo kňazi: prof. Dr. Jozef Vrablec - generálny vikár, Dr. Štefan Drozd – veľprepošt, Jozef Zaťko – kanonik, Mons. Ladislav Belás, Michal Michalka, Ľudovít Cíferský SDB, Štefan Kacina a Gejza Kubiček (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 33).


Rok 1978

     „Rok trvalo správcovi farnosti Vrábelovi, kým si premyslel, prekonzultoval a naplánoval postup najnutnejších prác na rekonštrukciu kostola. Začal zháňať financie a konať zbierky. Zoznámil sa s farníkmi a získal si niekoľkých odborníkov. Prvý bol neúnavný staviteľ Ján Trgiňa, ktorý zabezpečoval stavebné práce, murárov a zásobovanie materiálom. Bol zamestnancom Pozemných stavieb Nitra.... Potom s bývalým hlavným architektom mesta, Ing. arch. Vladimírom Libantom, ktorého poveril organizovaním, projektovaním, vedením a dozorovaním architektonicko – umeleckých prác.... Správca farnosti Vrábel sa pokúšal nájsť dodavateľa na rekonštrukčné práce. Väčšina stavebných podnikov mala svoje plány naplnené výstavbou sídlisk, bytoviek, mestskou vybavenosťou a pod. a neboli ani profesne vybavení na rôznorodé rekonštrukčné práce. Jedine Štátny pamiatkový ústav odpovedal kladne. Bol ochotný akciu prijať, ale zahájiť až po dvoch rokoch, keď sa mu uvoľnia kapacity. Za rekonštrukciu požadoval 2 milióny Kčs. Dobu rekonštrukcie odhadoval na 3 až 5 rokov. Pre faru to bola čiastka, ktorá sa nedala zabezpečiť. K dispozícií aj po prvých zbierkach bolo asi 400 tisíc korún, preto sa odvážne rozhodlo, že rekonštrukčné práce sa budú robiť svojpomocne brigádnicky z radov veriacich, pod vedením odborníkov a len náročnejšie sa zadajú“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009). Brigádnicky tieto práce stáli „len asi trištvrte milióna, čo predstavovalo približne tretinu. A časove to bolo temer rovnako“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009). Brigádnici robili zadarmo (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009).
     „Začalo sa s opravou strechy. Postupne sa po pásoch odstraňovala krytina, opravoval sa krov, robil sa záklop a kládla sa nová alukrilová krytina. Počasie prialo a práce sa zrealizovali v r. 1978. V tom roku sa vyčistili povalové priestory nad kostolom, aj vo veži. Bolo tam množstvo rôzneho haraburdia, starej škridle, holubieho trusu, uhynutých holubov, pavučín, prachu a špiny, za niekoľko nákladných áut. Vo veži sa otĺkla odstávajúca aj zavlhnutá omietka, v dolnej časti sa zrealizovalo prevzdušnenie muriva a nasledovalo vykurovanie stien a stropov, najskôr vo vnútri a do konca jesene aj vonkajšej fasády veže“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).
     V tomto roku odchádzajú doterajší kapláni a prichádza nový pán kaplán Ján Slávik (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 36).
     Farnosť má 25 000 obyvateľov, krstov bolo v roku pred vydaním Schematizmu 248, sobášov 77 a pohrebov 114 (Por. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV, Trnava 1978, s. 270).
     Na vežu bol daný medený plech (spomienka dp. Ladislava Vrábela z roku 2008).


Rok 1979

     „Od začiatku roku 1979 sa započali práce na havarijnom stave klenby kostola. Architekt Libant prizval priateľa statika Ing. Karola Víteka. Navrhol postup prác na spevnenie konštrukcie kostola. Stará murovaná pomúrnica na povale bola popraskaná pravdepodobne od II. svetovej vojny a prestala plniť svoju funkciu. Preto sa rozobrala a navrhol sa monolitný železobetónový veniec po obvode kostola, nad rímsou. Bolo to nevyhnutné, lebo horná časť múrov lode sa už rozchádzala“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009). Jedno miesto bolo tak neprístupné, že betón do debnenia venca plnili po ležiačky (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009). Týmto vencom sa preniesla ťarcha strechy z klenieb na veniec, báli sa však, že tú ťarchu nevydržia väzníky. Taktiež problémom je, že kostol je na pieskovcových základoch, ktoré sú plytké. Všetko však vydržalo, mali totiž strach, že to nevydrží a preto zavčasu ráno bol pozrieť správca farnosti a nezávisle od neho aj p. Trgiňa. Dva oblúky klenby boli rozobraté a nanovo urobené (nad triumfálnym oblúkom a nad chórusom), totiž ešte od bombardovania počas 2. svetovej vojny až doteraz tam boli trhliny, najväčšia bola 15 až 20 cm, po odstránení vysprávky si mohli z povale do kostola podávať tašku (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, leto 2008). Bol to zázrak sv. Františka, že to nespadlo (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009).
     „V najhoršom stave bola klenba v zadnej časti lode, v poli pod chórusom. Tá sa musela asi z dvoch tretín rozobrať, podchytiť drevenou konštrukciou. Podobne v strednom poli klenby asi jej tretina. Na nové zaklenutie staviteľ Trgiňa zabezpečil skúseného murára, pána Pajera, ktorý s pomocníkmi strop zaklenul pôvodnou technikou a spôsobom ako sa robil v baroku. Po zaklenutí sa z hornej strany na povale celá klenba pokryla spevňujúcim a zároveň zatepľujúcim 8-10 cm hrubým poterom, ktorý klenbu stabilizoval. Na jej spevnenie na rozhraní klenbených polí sa vybudovali klenbené pásy“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).
     Stavebné družstvo z Rychnova nad Knežnou realizuje opravu veže (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 33.), robí sa nová dlažba v presbytériu, mení sa elektroinštalácia v celom kostole, montujú sa reflektory (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 33 + spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábla v r. 2008). Zelektrifikoval aj zvony vo farskom kostole (spomienka p. Františka Vencelíka, 20.5.2009). Dp. Vrábel so šikovným elektrikárom Gažom Froncom, st. (vylúčili ho v poslednom ročníku Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave pre vieru) naplánoval, vypracoval kompletný projekt a aj zrealizoval skoro celú novú elektroinštaláciu aj osvetlenie kostola sám. Tieto elektroinštalačné práce boli realizované v r. 1980 (Por. písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009). Tu je mierna nezhoda v roku s p. Mgr. Vilmou, Dubravickou, ktorá tieto práce vsadzuje do r. 1979 (poznámka Mária Stehlíka, 16.7.2009). Nezhoda je aj v kladení dlažby, pán Libant udáva rok 1985 (poznámka Mária Stehlíka, 20.7.2009). V tomto roku začal hrávať v našom františkánskom kostole p. Ján Petráš (spomienka p. Jána Petráša, 28.5.2009).


Rok 1980

     Keďže bolo potrebné klenbu nad triumfálnym oblúkom zviazať, tak bola zviazaná oceľovým tiahlom (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 29 + vizuálne zhodnotenie).
     „ ...staviteľ Trgiňa zabezpečil dlhú banskú vŕtačku, s ktorou sa vyvŕtali priečne otvory v nosných múroch pred triumfálnym oblúkom pre oceľové tiahlo. Tiahlo sa po lešení zasunulo do otvorov, na koncoch sa navarili istiace železné platne. Potom sa pomocou tyče špeciálnou hlavicou doťahovalo. Takto sa zúžila klinová prasklina, ktorá sa upravila, prečistila, vyplnila a zatrela. Takto sa zabezpečila stabilita a pevnosť oblúka na dlhé desaťročia. Súčasne prebiehalo otĺkanie zavlhnutých omietok a múry sa izolovali proti vlhkosti“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).
     Náš farský kostol má tento rok 250 rokov (spomienka Mária Stehlíka, 8.4.2009). Bol postavený „na spôsob pôdorysnej schémy kostola Il Gesu“ (DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 55). V tomto rímskom kostole sú bočné lode premenené na kaplnky a vlastným kostolným priestorom je stredná loď (Por. KOCH, WILFRIED, Malý lexikon architektúry, TATRAN, Bratislava 1975, s. 37).


Rok 1981

     „...realizovala sa vakovka interiéru kostola a podkladná - základná malovka, ktorou sa zatrela celá vymalovka kostola, ktorá zostala inšpiráciou pre novú. Správca farnosti Vrábel a architekt Libant spolu vykonali niekoľko ciest po novorekonštruovaných kostoloch a kultúrnych objektoch na západnom Slovensku. Zisťovali kvalitu prác, úroveň umeleckého prejavu a cenu za návrh a realizáciu. Takto vyberali, triedili a vyraďovali firmy aj majstrov. Svojimi možnosťami, realizáciou, kvalitou a čiastočne aj cenou najlepšie zodpovedala ich predstavám Dekora Trenčín a z maliarov, akademický maliar Jozef Žaťko. Väčšina umeleckých prác sa zadala Dekore, ktorá poslala skupinu svojich pracovníkov. Ich vedúcim bol veľmi snaživý, učenlivý a ctižiadostivý Juraj Krajčo. Po oboznámení sa s požiadavkami zabezpečil si staré odborné knihy s popismi a spôsobmi realizácie v minulých storočiach. Tiež starý vzorovník rozkreslených kostolných ornamentov jednotlivých slohových štýlov. S architektom Libantom vyberali dobové aj tvarove najvhodnejšie vzory, zároveň vychádzajúce z pôvodnej výmalovky ornamentov kostola. Vybrali najvhodnejšie motívy a vzory, tiež klasický spôsob realizácie na úrovni ako sa robilo v XIX. Storočí. Všetky ornamenty kostola sa realizovali voľnou rukou, bez použitia šablón. Vzory sa prenášali dierkami v pásoch papiera s vykreslením tvarov pomocou tupovania prachom z dreveného uhlia. Bol to v druhej polovici XX. storočia v Československu jediný prípad, obdivovaný niekoľkými náhodnými odborníkmi od nás i z Maďarska. Nafotografoval sa celý interier kostola a spravil sa rozbor súčasného stavu. Potom sa naformulovala predstava konečnej podoby realizácie, ktorá sa pri prácach v detailoch upresňovala a vylepšovala. Pri prehliadke stavu oltárov sa zistilo, že dva bočné, pri triumfálnom oblúku sú napadnuté červotočom. Niektoré časti konštrukcie natoľko, že drevo z nich sa dalo v prstoch melniť. Museli sa rozobrať. Odstránili sa z nich sošky, anjelici, oltárne obrazy s motívmi sv. Františka a ďalšie cennejšie časti výzdoby. Po rozobraní oltárov sa zistilo, že sú neopraviteľné. Stena za nimi sa vyčistila a upravila. Oltárne obrazy z retabuly (zadná stena oltára) sa opravili a po rekonštrukcií kostola zavesili na stenu, temer na pôvodné miesta. Umelecké predmety a sošky z oltárov sa zaniesli na Biskupský úrad do Hradu“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).
     Z iného pohľadu o oltároch. V lodi pri triumfálnom oblúku až do roku 1979 (podľa Ing. arch. Vladimíra Libanta je to rok 1981, poznámka Mária Stehlíka, 16.7.2009) boli oltáre sv. Antona Paduánskeho – vľavo a sv. Františka z Asissi – vpravo. Pred maľovaním interiéru kostola bolo zistené, že sú značne schátralé, preto boli oltárne menzy odstránené. Aj fresky sv. Antona a Františka boli veľmi schátralé až po plátno, preto sa urobili aspoň kópie ich obrazov, ktoré boli osadené vyššie nad pôvodnými oltármi. Obrazy znovu namaľoval akad. maliar Jozef Žatko. Pod nimi sú osadené na konzolách sochy Božského Srdca Ježišovho - vľavo a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie – vpravo, ktoré sem boli preložené zo svätyne (ako to bolo pôvodne viď fotografia, in Historia domus 3 z rokov 1934 -1950, s. 140). Bol zreštaurovaný aj hlavný oltár.
     „Vnútorná plastická rímsa aj hlavice pilastrov na bočných stenách boli dosť poškodené a nestačila ich čiastočná oprava. Museli byť nanovo pomocou vzorových rezov šablón natiahnuté. Zachovali sa ich pôvodné tvary, ktoré sa zjednotili a zvýraznili. Použila sa štukatérska nastavovaná sádra. Tieto náročné práce kvalitne vyhotovil s jednou pomocníčkou, šikovný a odborne zdatný výtvarník i remeselník, pán Alojz Jurkáček z Nitry“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).
     V tomto roku, pána kaplána nahrádzajú dvaja kapláni František Rábek a Pavol Gavenda (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 36).


Rok 1982

     Židovská náboženská obec v r. 1982 odpredala synagógu Okresnému národnému výboru v Nitre (por. Synagóga, história, in http://www.nitra.sk/main.php?id menu=5601&firmy slovenska_flag=0, 3.12.2008).
     Správca farnosti Ladislav Vrábel, keď videl ako sa nemilosrdne ničí zariadenie Synagógy, tak zachránil odvozom spolu s pánom Jánom Trgiňom časť lavíc (majú na bokoch židovskú hviezdu) a umiestnil ich vo svätyni a v ostatnom chrámovom priestore františkánskeho kostola, s tým, že ak raz Synagóga bude v prevádzke, tak sa im vrátia (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela a veriacich, jar 2008 + 26.5.2009). Vo svätyni už v tomto období neboli vyrezávané lavice (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009 + spomienka p. Františka Vencelíka, 20.5.2009).
     „V rokoch 1982 – 83 prebiehalo ručné vymaľovanie ornamentov a plôch kostola z vynechaním maľbou orámovaných plôch pre freskové nástenné obrazy“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009). Dp. Ladislav Vrábel zavolal na nátery a ornamentiku pána Krajča z Trenčína (spomienka Mons. ThDr. Mariána Chovanca, 27.3.2009 + spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009). Perličkou je, že urobená ornamentika je aj za hlavným oltárnym obrazom, keď sa čistil, chlapi od pána Krajča to zdôvodnili tým, že Pán Boh vidí aj za obraz. Ornamentika nie je robená šablonou, ale všetko sa robilo originál (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009).
     „V r. 1982 sa podarilo správcovi farnosti získať od riaditeľa Slovenského poľnohospodárskeho múzea Ing. Jozefa Vontorčíka, s ktorým sa spriatelil, vrátenie malého kostolného zvona“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).


Rok 1983

     „Koncom roka 1983 nastúpil akademický maliar Jozef Žaťko z Bánoviec nad Bebravou. Bol veriacim, nemal dosť ponúk, snáď preto aj jeho cena za diela bola najnižšia. S architektom upresňovali výber motívov jednotlivých fresiek“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).


Rok 1984

     Nástenné maľby a obrazy robil akademický maliar Žaťko z Bánoviec nad Bebravou. Urobil niečo unikátne v našom kostole, vytvoril sekondo fresko. Stropné maľby sú urobené takto, to znamená, že keby aj niekto ich pretrel nejakou maľbou, stačí zobrať kartáče a vyčistiť, nie sú to obyčajné nástenné maľby (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009). Tieto fresky „postupne počas roka 1984 vymaľoval do rámov v klenbených pásoch na strope lode, v sanktuáriu a v klenbe z boku, od lode víťazného oblúka.“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009). Maliar Žaťko „niekoľko nocí prespal hore na lešení pod obrazmi, ktoré tvoril, na provizórnej posteli, vraj mu to pomáhalo pri inšpirácií“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).


Rok 1985

     „Koncom roka 1984 a v r. 1985 pán Žaťko vyčistil od špiny a starých náterov sériu vzácnych drevených reliéfov zo života sv. Františka, tiež reliéf na ambóne, ktoré potom pekne zrekonštruoval“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009). Predtým boli reliéfy zatečené, neboli vnímateľné (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009).
     Akademický maliar Žaťko sa dal „do obnovy brigádnicky vyčistených oltárov, vlastne ich oltárnych obrazov. Pri vyčistení horného obrazu v strednej bočnej lodi kostola zistil, že bol neskôr premaľovaný. Pod modernejšou premaľovkou bol nepoškodený cennejší pôvodný obraz, ktorý obnovený je tam i dnes (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).
     „Pán Krajčo v tom čase s pomocníkmi vymaľovali podľa odporúčania architekta hlavný oltár a pozlátili niektoré význačné detaily. Bočné oltárne drevené stĺpy Libant navrhol pojednať ako mramorové, podľa predlohy mramorových intarzií nachádzajúcich sa v balustrádovom zábradlí v katedrále sv. Emeráma na nitrianskom hrade. Po hlavnom oltári sa postupne obnovili podobným spôsobom oltáre v bočných lodiach kostola“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).
     „V r. 1985 sa rozobrali lavice v hlavnej lodi, odstránili sa z nich vrstvy náterov, spevnili sa a prelakovali polomatným čírym lakom. Stará dlažba kostola bola na mnohých miestach polámaná, popraskaná a obdratá. Najviac pri vstupe, v strednej uličke a vpredu pred svätyňou. Taká istá na doplnenie sa nedala obstarať, preto sa celá rozobrala a nahradila novou. Opravené lavice sa vrátili na pôvodné miesto. Pred nimi po odstránení bočných oltárov zostalo miesto na doplnenie lavíc bez operadiel“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).
     „Za zmienku stojí, že po pozlátení lístkovým zlatom detaily oltárov sa tajne na prianie správcu farnosti, pozlátil aj vežový kríž s guľou pod ním, bez vedomia pamiatkarov“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).
     V tomto roku odišli kapláni a namiesto nich prišli kaplán Stanislav Belák a výpomocným duchovným sa stáva pán kanonik ThDr. Viktor Rašovec (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 36.), ktorý je súčasne správcom katedrálneho chrámu sv. Emeráma v Nitre Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 183).
     V tomto roku bol založený farský spevokol „Glória“ pod vedením dirigenta Jána Petráša, je to nástupnícky spevokol spevokolu, ktorý viedol profesor Korček (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 29 - 30.).
     V tomto roku bol do veže kostolíka sv. Urbana na Zobore namontovaný zvon (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 38).


Rok 1986

     V priebehu histórie bola do obrazu sv. Jozefa (súčasť oltára sv. Jozefa) primaľovaná gíčová Panna Mária, akademický maliar Jozef Žatko tento gíč odstránil a obraz dal do pôvodného stavu, tzn. že je na ňom iba sv. Jozef s Ježiškom. Akademický maliar Jozef Žatko sa po ukončení prác lúčil a nevedel sa vyďakovať za to ako sa mu tu dobre robilo v tomto spoločenstve, za tie témy, ktoré sa viedli pri stolovaní a i. a mama pána administrátora Vrábela hovorila, že to vyzeralo, ako by sa navždy lúčil, a do týždňa veru aj zomrel (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009). Obraz Madony s Ježiškom, ktorý teraz - rok 2009 visí na pravo od kazateľnice s akustickou strieškou, bol pred týmito opravami v kostole vzadu súčasťou oltára, tam, kde je teraz – rok 2009 reliéf Matky ustavičnej pomoci. Obraz bol v ráme, v ktorom boli žiarovky okolo celého obrazu a na stene pri oltári boli ďakovné tabuľky, ktoré sú teraz v krypte. Ďakovné tabuľky boli aj okolo otvoru, ktorým vstupujeme do dnešnej Lurdskej jaskyne (spomienka Juraja Bártu, 15.4.2009). V Loretánskej (dnes lurdskej) kaplnke boli umiestnené aj sochy sv. Antona Paduánskeho a sv. Júdu Tadeáša (spomienka ThDr. Ivana Kika, PhD., 23.4.2009).
     „V roku 1986 sa opravil a obnovil kostolný organ majstrom z Prievidze. Tým sa ukončili všetky rekonštrukčné práce na farskom kostole sv. Petra a Pavla“ (písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).
     Niekedy v tomto období akademický maliar Jozef Žaťko zreštauroval obraz poslednej večere, ktorý bol v tomto čase v sakristií (spomienka Ing. Arch. Vladimíra Libanta, 22.7.2009).
     Vďaka patrí dp. Vrábelovi a celému realizačnému kolektívu, že františkánsky kostol sa za totality nestal ruinou v mestskej pamiatkovej rezervácií Nitra – Horné mesto, ale slúži veriacim. Obdivujú ho odborníci, turisti aj bežní návštevníci kostola. Mnoho mladých párov aj mimo našej farnosti v ňom uzatvára sviatosť manželstva, lebo sa im ľúbi (Por. písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).


Rok 1987

     V tomto roku si naša farnosť pripomína 200 rokov od svojho vzniku a taktiež srdce našej farnosti – farský kostol je už 200 rokov farským kostolom. Farnosť vznikla 10.6.1787 (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 4).


Rok 1988

     8.11.1988 zomrel náš diecézny biskup ThDr. JUDr. Ján Pásztor tiež vo veku 76 rokov ako jeho predchodca (údaje, viď. vitrínu na Biskupskom úrade na 3. podlaží). Rozlúčka bola v Katedrále sv. Emeráma (spomienka ThDr. Romana Geršiho, PhD., 21.7.2009).


Rok 1989

     Od júla máme nového pána kaplána Štefana Hodála, ktorý vystriedal doterajšieho kaplána Stanislava Beláka (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 1996, s. 117 a 137).
     17. novembra bola tzv. zamatová revolúcia a po nej nastáva v našej krajine dlho očakávaná sloboda (spomienka Mária Stehlíka, 28.5.2009).
     „Na prelome pádu totality a rodiacej sa demokracie vzniklo jedinečné a dosiaľ na Slovensku neprekonateľné a´capella (t.j. bez použitia hudobných nástrojov) teleso v CLOSE HARMONY FRIENDS“ (C. H. F., CLOSE HARMONY FRIENDS, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 4). Viac ako dva roky cvičili na chóruse nášho farského chrámu, celé sa to udialo po tom, ako správca farnosti dp. Ladislav Vrábel dal dohromady ľudí, ktorí spievali pašie (Por. C. H. F., CLOSE HARMONY FRIENDS, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 4). Umelecký vedúci CLOSE HARMONY FRIENDS, Mgr. Mário Fančovič spomína takto: „Po ich odspievaní som vedel, že títo speváci by sa mohli stať základom a´capella skupiny, ktorú som veľmi dlho chcel založiť“ (C. H. F., CLOSE HARMONY FRIENDS, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 4).


Rok 1990

     Po skončení totality dp. Vrábel vyhlásil v kostole aj s p. kaplánom, že pozýva manželov z rôznych povolaní na stretnutie. Na stretnutí sa im povedalo, že doteraz, keď nemali zo strachu sviatosti na poriadku, to nebola ich chyba, ale odteraz už áno. V nedeľu sa dp. Vrábel vracal z väznice a bol prekvapený, že sa ledva dostal do fary, tak veľa tam bolo manželských párov, ktoré sa chceli pripravovať na sviatosť manželstva, stáli od dverí do fary až skoro po kostol. Potom ich pripravovali a sobášili neskôr, niektorí mali samotný sobáš v iných kostoloch (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009).
     6.2.1990 za nitrianskeho diecézneho biskupa je menovaný biskup Ján Chryzostom Korec, ktorý bol v čase totality tajným biskupom, bol skoro 8 rokov väznený a tajne pracoval dušpastiersky. Ako 27 ročný bol 1.10.1950 tajne konsekrovaný na biskupa v Rožňave, konsekroval ho biskup Pavol Hnilica. 22.2.1990 kánonicky prevzal správu diecézy (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 19 – 20).
     Asi v apríli sa sestry Vincentky znovu po období totality vracajú do budovy s nápisom nad vstupom Promeritae queti, budova vedľa Veľkého seminára (spomienka sr. Stelly Dankovej DKL v 11/2008). Vo Veľkom seminári pôvodné kaplnky, ktoré boli obidve zasvätené uhorskému kráľovi sv. Ladislavovi (Por. JUDÁK, VILIAM, Resumé, Seminár sv. Gorazda v Nitre, in Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, LÚČ, Bratislava 1995, s. 49.), neboli poškodené maľby v barokovej kaplnke a drevený obklad v druhej kaplnke vyzdobenej v neorenesančnom štýle sa zachoval (spomienka sr. Georgie Márie Frličkovej DKL zo dňa 30.10.2008). V barokovej kaplnke sv. Ladislava, ktorá má okná na Samovu ulicu bol sklad (spomienka sr. Stelly Dankovej DKL, 11/2008) a v kaplnke sv. Ladislava (nachádza sa v osi budovy), ktorá slúžila za čias komunizmu ako koncertná sieň (spomienka Petra Bučeka, domovníka v seminári, 11.2008).
     V barokovej kaplnke sv. Ladislava sa slávila „prvá“ sv. omša 17.9.1990, keď do prvého ročníka nastúpilo 40 seminaristov, sv. omšu celebroval prefekt seminára Viliam Judák. 28.9.1990 sa tu slávila pontifikálna sv. omša, ktorú celebroval nitriansky biskup Mons. Ján Chryzostom Korec. Počas tejto sv. omše sa konala i posviacka kaplnky zasvätenej sv. Gorazdovi (predtým jej patrocínium bolo sv. Ladislav, je to kaplnka v osi budovy, vyzdobená v neorenesančnom štýle). Pod ochranu sv. Gorazda bol zverený aj celý seminár (Por. JUDÁK, VILIAM, Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, Nové dejiny seminára in Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, LÚČ, Bratislava 1995, s. 32.).
     V júli tohto roku sa nám znovu vymenili kapláni. Dp. Štefana Hodála vystriedal ThLic. Ing. arch. František Kapusňák (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 1996, s. 137 a 145), ktorý študoval v Ríme, v exile a odtiaľ prichádza k nám. Od septembra tohto roku taktiež máme aj ďalšieho výpomocného duchovného vo farnosti, je ním archivár – aktuár na Biskupskom úrade v Nitre dp. Marián Chovanec. Máva každé ráno sv. omšu u františkánov a v nedeľu vypomáha na Chrenovej. V tomto roku si začal robiť doktorát z dogmatickej teológie v poľskom Lubline (spomienka Mons. ThDr. Mariána Chovanca).
Spoločenské zmeny po tzv. Zamatovej revolúcií priniesli do pastorácie zmeny aj v našej farnosti. 27.8.1990 bola zriadená v našej filiálke Nitra - Chrenová, Biskupským úradom v Nitre Cirkevná škola sv. Gorazda, na Dlhej ulici 78 (Por. Zriaďovacia listina, in 1990 – 2000, 10 rokov Základnej školy sv. Gorazda, Základná škola sv. Gorazda, Nitra 2000, s. 6), po úpravách budovy po Materskej štátnej škôlke.
     Slávnostným Veni Sancte Spiritus, ktoré bolo v kostole Navštívenia Panny Márie na Saratovskej (dnes v r. 2008 už dlho Farskej ul.), sa začal školský rok 1990/91. Túto chvíľu spohnutím prežívali rodičia, deti a pedagógovia. Slávnostnú sv. omšu celebroval pomocný biskup a generálny vikár Mons. František Rábek (Por. BEBJAK, ĽUDOVÍT, Vzácne spomienky, in 1990 – 2000, 10 rokov Základnej školy sv. Gorazda, Základná škola sv. Gorazda, Nitra 2000, s. 20).
     Kvôli stavebným a čistiacim prácam učitelia so žiakmi putovali v prvom týždni po meste, aby spoznávali historické pamiatky, keďže sa ešte nemali kde učiť (Por. BALÁŽOVÁ, DANIELA, Vyznanie, in 1990 – 2000, 10 rokov Základnej školy sv. Gorazda, Základná škola sv. Gorazda, Nitra 2000, s. 25).
     Každý ročník má jednu triedu a jednu triedu materskej školy (Por. KRIŽALKOVIČOVÁ, MÁRIA, Vznik a život Základnej cirkevnej školy sv. Gorazda v Nitre, in 1990 – 2000, 10 rokov Základnej školy sv. Gorazda, Základná škola sv. Gorazda, Nitra 2000, s. 23), na školu sa prihlásilo viac ako 200 detí (Por. BEBJAK, ĽUDOVÍT, Vzácne spomienky, in 1990 – 2000, 10 rokov Základnej školy sv. Gorazda, Základná škola sv. Gorazda, Nitra 2000, s. 20). Vďaka všetkým, čo majú zásluhu na tomto peknom diele.
     V tomto školskom roku boli otvorené prvé dve cirkevné, či podľa Kódexu kánonického práva - CIC (Por. napr. CIC kán. 803) „katolícke“ základné školy na Slovensku po revolúcií v roku 1989 – ZŠ sv. Uršule v Bratislave, založená rehoľou a prvá diecézna škola, ZŠ sv. Gorazda v Nitre (Por. BALÁŽOVÁ, DANIELA, Vyznanie, in 1990 – 2000, 10 rokov Základnej školy sv. Gorazda, Základná škola sv. Gorazda, Nitra 2000, s. 25). Okrem vyučovacieho procesu sa bude dbať aj o formáciu ľudskú a kresťanskú. K tomuto pomôže aj väčší počet hodín náboženstva, budú to 2 hodiny týždenne (na štátnych školách je to 1. hodina) a taktiež sa vyučuje náboženská výchova v každom ročníku (spomienka žiaka tejto školy Mária Stehlíka, rok 2008).


Rok 1991

     Nášho diecézneho biskupa Mons. Jána Chryzostoma Korca 28.6.1991 v konzistóriu Svätý Otec Ján Pavol II. ustanovil za kardinála (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 20).
     Aj v tomto roku máme zmeny. Náš doterajší správca farnosti Ladislav Vrábel odchádza na iné pôsobisko (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 36). Bolo to 1.9. (Por. písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009).
     Novým správcom farnosti sa stáva náš doterajší kaplán ThLic. Ing. arch. František Kapusňák SF a novým pánom kaplánom sa stáva novokňaz Jozef Varhaník, ktorý si popri kaplánskych povinnostiach robí civilnú službu v nitrianskej nemocnici (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 153 a 199 + pamäť Mária Stehlíka). Znovu sa nám vracia výpomocný duchovný Mons. ThDr. Viktor Rašovec, ktorý dobrovoľne vo svojom veku pomohol otcovi kardinálovi v tom, že išiel na rok spravovať farnosť do Trenčína (spomienka Mons. ThDr. Mariána Chovanca v novembri 2008).
     27.7.1991 bol náš bývalý voľakedajší kaplán František Rábek konsekrovaný na biskupa a v ten istý deň posvätil prvú kaplnku zasvätenú sv. Gorazdovi na Slovensku v Cirkevnej základnej škole sv. Gorazda v Nitre – Chrenovej (Por. BEBJAK, ĽUDOVÍT, Vzácne spomienky, in 1990 – 2000, 10 rokov Základnej školy sv. Gorazda, Základná škola sv. Gorazda, Nitra 2000, s. 20).
     V lete tohto roku sa Spoločnosť dcér kresťanskej lásky (vincentky) nasťahovali na Šindolku (por. Kronika sestier na Šindolke), keďže tam kúpili dom od Agrokombinátu (spomienka sr. Alžbety Vološinovej DKL, dňa 3.12.2008), s tým, že sem sa presťahuje aj provinciálny dom, ktorý bol doteraz v Mendrike v Čechách (Spomienka sr. Ľudovíky Cabadajovej DKL, november 2008).
     8.12.1991 bola v našom farskom kostole mariánska akadémia, ktorú zorganizovali mladí z Mariánskej družiny, ktorí sa koncom minulého školského roku začali stretávať pri františkánskej fare, teraz sa stretávajú v novom provinciálnom dome sestričiek vincentiek na Zobore – Šindolke a od budúceho kalendárneho roku sa budú stretávať na ZŠ Zobor. Akadémia sa skladala s recitačného pásma s vložkami piesní. M. Michaličková predniesla prózu s názvom „Milujem Nepoškvrnenú“. Pri programe pomáhali aj deti zo ZŠ Zobor s p. Magulovou, spevácky zbor z Mlynáriec a mladí z Alekšiniec účinkovali so scénkou „Matkin ruženec“ (Por. Zápisnica dietok Máriiných, str. 4).


Pôsobenie dp. Mgr. Ladislava Vrábela (nezatriedené podľa rokov)

     Za dp. Mgr. Ladislava Vrábela tiež sa urobila elektroinštalácia fary, plechová krytina Aukryl bola zrealizovaná na streche kostola a fary. Kostol aj fara boli okožované. V spovednici sa začala jeho práca s mládežou, ktorá pokračovala potom na fare, na horách (Zobor, Žibrica a i.). Robili sa aj ilegálne, v tejto dobe, duchovné cvičenia, premietajú sa filmy na fare (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela z leta 2008). Cez jarné prázdniny 1991 si pamätám, že bol každý deň program na fare v podobe filmu a ešte asi aj hier a dp. robieval aj výlety (spomienka Mária Stehlíka 3.12.2008). Vysokoškoláci vytvorili spevokol a takto postupne bývajú pre nich aj vysokoškolské sv. omše už za totality. Vysokoškoláci mávali stretká na fare (spomienka p. Františka Vencelíka, 20.5.2009), bývali v utorok (spomienka sr. Ing. Clarety Zuzany Okossyovej, SPraem, 29.3.2009 a Ing. Petra Gála, 14.4.2009). Na stretkách sa rozprávali bežné témy, spievalo sa, hrali sa spoločenské hry, niekedy sa premietali náboženské filmy, odpovedal dp. Vrábel na otázky a mal aj svoju témy na stretká. (spomienka p. Františka Vencelíka, 20.5.2009) a modlilo sa (spomienka Ing. Petra Gála, 14.4.2009).
     Veľa z nich si zvolilo duchovné povolanie za svoju životnú cestu (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela z leta 2008 + Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 30). Dp. Vrábel ich počíta na 35, v tom sú zarátané aj iné pôsobiská (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009). Dp. Vrábel chodieval po páde totality aj do detských domovov v okolí Nitry (Kolíňany, Kynek a i.), v Nitre vtedy neboli detské domovy (spomienka Mária Stehlíka, 26.5.2009) a taktiež do väzníc chodil od roku 1990, najprv bol v Leopoldove a neskôr, keď sa dozvedel, že aj v Nitre je väznica, tak chodieval aj do ženskej väznice a do väzby. Chodil aj do „polepšovne“ v Hlohovci a do kasárni. Raz na Vianoce dostal povolenie na vstup spevokol, okrem štyroch prišla celá väzba na sv. omšu, spievali staršie sestričky vincentky a Božie slovo sa čítalo slovensky, rusky, ukrajinsky, maďarsky, nemecky, poľsky a vietnamsky. Jeden sa vtedy pýtal, či by sa nemohlo čítať aj po cigánsky a to dalo dp. Vrábelovi podnet k tomu, že pripravil neskôr skrátenú Bibliu v cigánskej (rómskej) reči (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009). Počas totality nebolo možne dp. Vrábelovi chodiť do detských domovov a tak to robil nepriamo cez vysokoškolákov. Vysokoškoláci v rámci vysokoškolských aktivít vyzdvihli deti z Detského domova na Lukovom Dvore, chodievali napr. na Zobor, tam sa stretli s dp. Ladislavom Vrábelom, ktorého poznali ako uja Vlada a cez stvorené veci ich pomaličky vovádzali do tajomstiev viery. V slobodných podmienkach už potom vedeli o koho ide (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009).
     Pravidelne už aj za socializmu chodil spovedávať do Liečebného ústavu na Zobore, raz ho tam vyhodil doktor, ale on sa nedal a na 1. piatok tam išiel cez pivnicu a doktor celý čas striehol, kedy už pôjde, aby mu zabránil vstup a on zatiaľ pospovedal (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela, 26.5.2009).
     Farníci sa stretali v sobotu na katechézach pre dospelých. V týchto totalitných rokoch sa vyučovalo náboženstvo v kostole a robila sa tiež príprava ku sviatostiam (spomienka dp. Mgr. Ladislava Vrábela z leta 2008 + Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 30.). Kuriozitou bolo, že u dp. Vrábela v pôstnom období miništranti miništrovali v civile (spomienka Mária Stehlíka, dňa 4.12.2008).
     Dp. Ladislav Vrábel sa zasadzoval za to, aby alkoholizmus nerozvracal ľudí a rodiny (spomienka Mária Stehlíka, 7.4.2009). Dp. Ladislav Vrábel sa chválil, že jediný v Nitre robí stavebné práce bez alkoholu. Chlapom sa kupovali sladké džúsy. Pán Ján Trgiňa (– staviteľ ako ho ľudia všeobecne volali za života aj po smrti, pozn. Mária Stehlíka) a pán kaplán Stanislav Belák si mysleli, že im tí pracovníci ujdú, keď budú na džúsoch a tak im potajomky kupovali pivo, ktoré si dávali chlapi do suda s vodou na spodok, aby sa im chladilo. Raz sa stalo, že dp. Vrábel mal poobede čas a išiel nahadzovať materiál do miešačky a chlapi tŕpli s pánom kaplánom, že im objaví to pivo, keď sa voda bude vyprázdňovať v sude. Pán kaplán stále dopúšťal vodu do suda, aby sa na to len neprišlo spomienka Mons. ThDr. Mariána Chovanca, 27.3.2009). Každý chcel dobre, ale každý po svojom (úvaha Mária Stehlíka, 7.4.2009).


1992

     V septembri tohto roku odchádza pán kaplán Jozef Varhaník za kaplána do Turzovky a k nám prichádza novokňaz Štefan Maják, ktorý si tiež robí Civilnú vojenskú službu v nitrianskej nemocnici (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 167 a 199 + spomienka dp. Mgr. Štefana Majáka, dňa 2.12.2008).
     Náš výpomocný duchovný Marián Chovanec získava na KUL v Lubline licenciát z dogmatiky (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 147).
     Od tohto roku sa postupne budova kláštora odovzdáva pôvodným majiteľom, v tomto roku Poľnohospodárske múzeum vracia prízemie južného krídla, ihneď sú prevádzané stavebné úpravy tak, aby refektár slúžil farskému spoločenstvu (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 30). Totiž po znárodnení kláštora sa oddelila časť fary a kostola od znárodnenej časti. Farská zostala na obidvoch poschodiach západná chodba pri kostole. Na prízemí južného krídla bola stena postavená niekde za prvým oknom za dverami, ktoré sú za spovednicami (spovednice oproti kotolni), v tejto miestnosti bola kaplnka Panny Márie fatimskej, ktorá sa využívala aj na spovedanie (spomienka Mária Stehlíka, dňa 4.12.2008). Vrchné poschodie južného krídla, teda fara končila druhou miestnosťou za kuchyňou (spomienka dp. ThLic. Ing. arch. Františka Kapusňáka SF, leto 2008). Vymieňa sa krov a krytina hliníková (spomienka dp. ThLic. Ing. arch. Františka Kapusňáka SF, jar 2008) na južnom krídle kláštora, teda nad farou, ako aj menšie úpravy v obytnej časti fary (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 30.). Vo farnosti prebiehajú katechézy dospelých, stretnutia mládeže (2 x do mesiaca aj s otcom biskupom Mons. Františkom Rábekom), stretnutia katechétov (ktorí pomáhajú vyučovať náboženstvo od roku 1990) a prípravy k sviatostiam (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 31.).
     Vo farnosti kňazi prechodne ubytovali Misijné sestry Kráľovnej apoštolov, ľudovo ich tu v tom čase volali indické sestry, keďže prišli z Indie. Pôsobili v školstve a zdravotníctve (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 30 + spomienka Mária Stehlíka, dňa 4.12.2008.).
     16.2.1992 otec biskup Mons. František Rábek posvätil na Šindolke kaplnku Panny Márie zázračnej medaily v dome sestier vincentiek (por. Dekrét o posviacke zavesený na stene pred kaplnkou vo vestibule). Na hrade v katedrále (v sakristií) a na Šindolke u sestier vincentiek sa od tohto roku začala stretávať mládež na Združení mariánskej mládeže. Tieto spoločenstvá začali animovať sestričky (Kronika ZMM).


1993

     Na začiatku deväťdesiatych rokov fungovalo pri farskom kostole „stretko“ sv. Filipa Nériho (spomienka Eriky Vydarenej, rod. Maťovej z 10/2008).
     Vo farnosti stále vypomáha aj Mons. ThDr. Viktor Rašovec (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 34.). Vypomáhal asi do roku 1997, alebo 1998. V sobotu slúžieval sv. omšu s platnosťou na nedeľu o 15.00 hod. v Domove opatrovateľskej služby na Janka Kráľa č. 2 a v nedeľu mával sv. omšu ráno o 7.00 hod. v Kostole sv. Petra a Pavla (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu, SF, 15.4.2009). Sv. omše v Domove opatrovateľskej služby už bývali keď prišiel do našej farnosti dp. František Kapusňák (spomienka dp. Františka Kapusňáka, 26.5.2009).
     Počet rímskokatolíkov k tomuto roku je vo farnosti 35 000, počet sv. prijímani bolo v tomto roku 200 000, krstov bolo 321, sobášov 180 a katolíckych pohrebov bolo 140 (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 33). Počet obyvateľov vo farnosti je 40 000 (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 1993, s. 40).


1994

     V júli nám diecézny biskup dáva nového kaplána Martina Poživenca a pán kaplán Štefan Maják odchádza od nás. 1.11.1994 si otec kardinál povoláva bližšie, do našej farnosti, za kaplána, kňaza Ing. Petra Murdzu SF, ktorý bol doteraz 1. predseda a pastoračný asistent Hnutia kresťanských spoločenstiev mládeže – hksm a stále mu zostala funkcia v Rade pre laické a apoštolské hnutia (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu SF, november 2008), ktorá je jednou z rád Konferencie biskupov Slovenska a ktorú súčasne vedie náš diecézny biskup Mons. Ján Chryzostom kardinál Korec. Príchodom pána kaplána „nadobúdajú mládežnícke stretnutia a sv. omše nové dimenzie, stretnutia sú rozšírené o stretnutia mládeže dekanátu“ (DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 31.). Pán kaplán Martin Poživenec odchádza z našej farnosti (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 167, 175 a 181 + pamäť Ing. Petra Murdzu SF).
     Náš výpomocný duchovný ThLic. Marián Chovanec získava na KUL v Lubline doktorát z dogmatiky (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 147.).
     Od tohto roku má väčšinu budovy kláštora v prenájme Slovenská katolícka charita, ktorá sa do severnej a východnej časti nasťahovala po rozsiahlych opravách (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 31.). Slovenská katolícka charita sa sem nasťahovala z malej miestnosti na Biskupskom úrade v Nitre a mali sa pôvodne sťahovať do časti budovy v Parku kultúry a oddychu, teraz tam sídli Vika. Hoci rekonštrukcia by ich tam vyšla omnoho menej v PKO, predsa sa rozhodli pre cirkevný priestor a záchranu tejto kláštornej budovy. Stalo sa tak po tom, ako tu boli františkáni (spomienka Ing. Mgr. Juraja Baráta, asi rok 2006) celý nešťastní, čo budú s touto zdevastovanou budovou robiť (spomienka Juraja Bártu, asi rok 2006). Poradil im kanonik, že charita hľadá budovu (spomienka Ing. Mgr. Juraja Baráta, asi rok 2006). Budova bola v zlom stave, mala poprepadávané stropy a systém bol taký, že keď sa v nejakej miestnosti prepadol strop, tak sa posunuli ďalej, keby sa však prepadol strop aj na chodbe iste by odišli úplne (spomienka Ing. Mgr. Juraja Baráta, asi rok 2006).
     Tento rok bol Rokom rodiny aj v katolíckej cirkvi a ako jeho ovocie možno v našej farnosti vidieť zmenu v predmanželských náukach. Správca farnosti ThLic. Ing. arch. František Kapusňák, SF ponúkol manželom Martinovi a Kataríne Tobolkovým viesť pri každej predmanželskej príprave jedno zo štyroch stretnutí. Toto stretnutie je zamerané na prežívanie Krista v rodine, na výchovu detí a iné praktické témy pre snúbencov. Niekedy chodí aj lekár (spomienka Ing. Martina Tobolku, 27.5.2009). Hoci v Kódexe kánonického práva sa to neuvádza, je to v súlade s vnútornými predpismi Nitrianskej diecézy, kde sa to odporúča (informáciu od ThDr. Františka Šútora spracoval Mário Stehlík, 28.5.2009).
     V tomto roku prišla aj do Nitry na Kalváriu putovná socha fatimskej Panny Márie (spomienka sr. Marianny Buckovej, DKL, 28.5.2009), náš pán kardinál mal sv. omšu na poľnom oltári (spomienka Mária Stehlíka, 20.7.2009).


1995

     Keďže bola ukončená rekonštrukcia budovy Malého seminára (prebiehala v rokoch 1992 – 1995), 23.9.1995 bolo slávnostné otvorenie spojené s posviackou. Kapacita ubytovacích priestorov je 130 osôb. Budova seminára bola komplexne obnovená a rozšírená takmer na dvojnásobok, v priestoroch tohto komplexu sa bude nachádzať aj Duchovné centrum nitrianskeho biskupstva. Súčasťou dostavby je novozriadená veľká kaplnka v dominantne polohe na hornej záhradnej terase, ktorá je zasvätená sv. Gorazdovi (Por. JUDÁK, VILIAM, Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, Nové dejiny seminára, in Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, LÚČ, Bratislava 1995, s. 33 – 34.). V budove je aj meditačná miestnosť, kde je všetko zariadenie pre slávenie sv. omše aj svätostánok v prípade duchovných cvičení a podobne.
     V tomto roku sa zrušila kaplnka sv. Gorazda, nachádzajúca sa v budove Veľkého seminára (Por. JUDÁK, VILIAM, Resumé, Seminár sv. Gorazda v Nitre, in Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, LÚČ, Bratislava 1995, s. 49.) a od roku 2006 sa používa ako štátnicová miestnosť (spomienka Mária Stehlíka dňa 2.12.2008).
     V tomto roku bola posvätená kaplnka Božieho milosrdenstva v budove Slovenskej katolíckej charity (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 34.).


Spravovanie farnosti dp. ThLic. Ing. arch. Františkom Kapusňákom SF – nezatriedené podľa rokov

     Počas jeho pôsobenia sa robili farské duchovné cvičenia i mimo Nitry, napr. Korytnica, Prešov – pred odchodom na misie do Ruska – Moskvy v r. 1996 (spomienka Martina Gálu, október 2008) a i., mali na starosti Nemocnicu, všetky školy stredné. Okrem sviatostnej prípravy sa staral o Charitu u susedov, nepočujúcich, závislých, v sobotu a v nedeľu bývali spoločenstvá vo farnosti, spoločné vešpery, škola modlitby (v pondelky) taktiež prebiehala, katechézy dospelých a mládeže i vojakov (spomienka dp. ThLic. Ing. arch. Františka Kapusňáka SF, jar 2008). Bývali aj majálesy (spomienka Martina Gálu, október 2008). „Vyčlenila sa jedna sv. omša pre deti. Príhovor kňaza na nej bol zameraný na prípravu detí na 1. sv. prijímanie“ (DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 31). Každý deň boli nejaké stretnutia. Najmä cez prázdniny sa robievali výlety, sánkovačky, lyžovačky pre stárež a mládež ako zvykol povedať dp. Kapusňák v oznamoch (spomienka Mária Stehlíka, 4.12.2008). Deti oslovoval „bumbrláci“ a bol to humor i počas sv. omší, najmä homílie a kázne boli takto ladené (spomienka Mária Stehlíka, 5.12.2008). Farníci si spomínajú, že ho vídavali po meste na bicykli (spomienka Martina Gálu, október 2008).
     Raz keď sa pripravovalo stretnutie katechétov na Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda, tak sa navarilo na fare veľa kapusnice, nezjedlo sa to, tak potom celý týždeň po sv. omšiach sa jedla kapusnica, ktorá dostala názov Kapusnica Ferka Kapusňáka. Boli pozývaní miništranti i v kostole sa pozývalo (spomienka Martina Gálu, október 2008).
     V tomto období chodievalo veľa chlapcov, mládencov miništrovať, raz na Veľkú Noc dp. František Kapusňák počítal miništrantov a bolo ich 70, boli tu aj miništranti z iných kostolov, boli tu aj niektorí takí miništranti, ktorí si doniesli oblečenie z iných kostolov (spomienka Vladimíra Slúku, 22.4.2009). Stávalo sa aj, že rodičia kupovali, alebo šili miništrantské oblečenie, aby mohli chlapci miništrovať (Por. písomná spomienka Ing. arch. Vladimíra Libanta, 6.2009). Vo farskom kostole bývala týždenne mládežnícka sv. omša, kde chodievalo veľa mladých ľudí (spomienka Vladimíra Slúku, 22.4.2009). Cez Libantovcov sa chodievalo, spoločne ako farnosť, vlakom na púte do Šaštína, v prvej polovici deväťdesiatych rokov určite (spomienka Vladimíra Slúku, 22.4.2009).
     Voľakedy františkáni predali priestory vedľa kostolíka na Chrenovej (spomienka dp. ThLic. Ing. arch. Františka Kapusňáka SF, jar 2008), potom slúžili tieto priestory pre sídlisko Chrenová ako Kultúrny dom a za pôsobenia dp. Kapusňáka sa tento Kultúrny dom podarilo 31.1.1992 (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 37) získať za 1 Sk. Kostolík bol zväčšený o sálu kultúrneho domu a bola tu osadená posuvná presklená stena, aby v prípade potreby sa na pódiu mohlo hrať divadlo a podobne. Sakristia sa presťahovala do väčšej miestnosti v pribudnutej časti. Kostol bol vymaľovaný zvnútra a zvonku a bola vymenená strecha. (spomienka dp. Františka Kapusňáka, jar 2008).
     V zoborskom kostolíku v rokoch 1994 – 1995 boli opravené všetky trajektórie a vymenená krytina na streche, bola opravovaná veža - schátralé podesty vo zvonici boli nahradené za novými (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 38) a bol vymaľovaný zvnútra a zvonku (spomienka dp. Františka Kapusňáka, jar 2008). V prvej polovici 90. rokov 20. storočia bola nainštalovaná do kostola sv. Urbana na Zobore krížová cesta spolu s reliéfom poslednej večere (na obetnom stole), tieto diela vytvoril známy umelec Ľudovít Bebjak (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu SF, prvá polovica roka 2008).
     Po smrti dp. Opralu preberá reláciu Nedeľné duchovné slovo na “N“ – rádiu (súkromné nitrianske rádio), relácia bývala za jeho čias od 12.30 – 13.00 hod. (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 31 + spomienka dp. F. Kapusňáka.).
     Počas spravovania farnosti dp. F. Kapusňákom bola vo farnosti vykonaná kánonická vizitácia Jeho Excelenciou Mons. Františkom Rábekom, pomocným nitrianskym biskupom. Boli na nej dané „niektoré úpravy týkajúce sa pristupovaniu ku sv. prijímaniu (v procesií), stretávaniu a koordinácií katechétov a umiestnenia spovedníc do priestoru kostola a iné“ (DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 31). Na Biskupskom úrade však nie je žiaden zápis z tejto vizitácie a preto zrejme nešlo o kánonickú vizitáciu v pravom slova zmysle (Rozhovor Mária Stehlíka s notárom BÚ Nitra – dp. Ing. Mgr. Jánom Bulkom, rok 2008).
     V týchto rokoch hráva na organe v našej farnosti aj mladé dievča Mária Plšeková (spomienka Mária Stehlíka, 26.5.2009).


1996

     V tomto roku sme mali vo farnosti duchovnú obnovu. Boli tu pátri z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, páter Jozef Garaj CM, diakon Juraj Adamec a sestra vincentka Marianna Bucková DKL (vyzistil P. provinciál Jozef Noga CM, 26.5.2009). Pamätám sa, že tu bol aj Kristián Libant s nimi (spomienka Mária Stehlíka, 26.5.2009, v čase spomienky je spomínaný už kňazom vincentínom od r. 2000, rok je od p. Eleonóry Libantovej, 27.5.2009).
     V tomto roku nám odchádza správca farnosti ThLic. Ing. arch. František Kapusňák SF na misie do Ruska a k nám prichádza nový farský administrátor Milan Kupčík, ktorý má 26 rokov (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 153 a 163). Vo farnosti stále okrem pána kaplána Petra Murdzu SF vypomáha aj ThDr. Marián Chovanec.
     V tomto roku boli vyrobené a osadené dubové spovednice v kostole (v kaplnke sv. Anny a v kaplnke sv. kríža), stalo sa tak na podnet otca biskupa Mons. Františka Rábeka, ktorý navštívil farnosť v rámci kánonickej vizitácie a jeho každodvojtýždennej návšteve vždy v stredu počas sv. omší pre vysokoškolákov. Doteraz boli spovednice iba blízko sakristie, oproti dverám kotolne. Keďže v kaplnke sv. kríža by spovednica prekryla trojobrazový reliéf, bol prenesený do Farského úradu, kde je zavesený vo farskej zasadačke. Jednou z dvoch spovedníc oproti kotolni bola aj otvorená spovednica (nemala dvere, a preto z nej bolo počuť hlas), táto bola postupne odstránená (spomienka Mária Stehlíka, dňa 4.12.2008).
     Dp. Milan Kupčík kanceláriu farského úradu (počas pôsobenia františkánov tu bol kvardinariát) zariaďuje v roku 1996 novým nábytkom (por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 32.).
     Počet obyvateľov v našej farnosti je 39 000, z toho je rímskokatolíkov 34 284 (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 34.).
     V školskom roku 1996 – 97 sa z farnosti zabezpečuje vyučovanie náboženstva „na cirkevnom gymnáziu sv. Cyrila a Metoda, cirkevnej škole sv. Gorazda, štátnych školách: Fatranská, Levická, Nábrežie mládeže, Topoľová, Zobor a stredných školách Potravinárskej, Hotelovej, Stavebnom učilišti a Poľnohospodárskej strednej škole (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 32.).
     15. augusta 1996 bolo ohlásené XII. Svetové stretnutie mládeže, ktoré sa budú konať 21.- 24.8.1997 v Paríži, vo Francúzsku. Heslom stretnutia bude: „Učiteľ, kde bývaš? On im odpovedal: „Príďte a uvidíte“. (por. http://www.radiovaticana.org/slovak/gio_giova-ni.html#1997, 5.12.2008). Pán kaplán Ing. Peter Murdza SF je zapojený do prípravného aparátu toho stretnutia katolíckej mládeže v Paríži so Sv. otcom (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 32.).
     Po odchode dp. Kapusňáka preberá vedenie relácie Nedeľné duchovné slovo dp. Murdza, ktorý sa neskôr delí o moderovanie relácie aj s predstavenými z nitrianskeho Seminára sv. Gorazda až do zániku rádia (spomienka Mária Stehlíka, 9.12.2008) v roku 2007 (Por. http://sk.radiotv.cz/radio-clanky/1456/kedy-sa-skonci-vysielanie-n-radia-a-radia-duha-.html, 9.12.2008).
     12.3.1996 bolo konštatované, že v priestore vo veži „františkánskeho“ kostola sa nachádza zvon vyrobený v roku 1797 – ide o zvon, ktorý 31.1.1799 posvätil biskup František Xaver Fuchs a vyrobil ho K. Filgrader. Zvon nesie meno Panna Mária (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 32 a 55).


1997

     Otec kardinál nám posiela na pomoc druhého kaplána, je ním Mgr. Jozef Šoška, ktorý je zároveň asistentom na UK CMBF TI v Nitre (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 191).
     V tomto roku sa objavil článok v časopise nitrianskych bohoslovcov, z ktorého vyplynulo, že františkánov biskup Ján Telegdi povolal z Talianska a dal im k dispozícií dom blízko dnešného františkánskeho kostola, ktorý predtým vlastnil rád pavlínov. Pavlíni za náhradu tejto budovy dostali dnešnú budovu „Promeritae quieti“. Pavlíni dostali do správy aj kaplnku sv. Petra a Pavla pod podmienkou, že okrem meditácie budú pôsobiť aj v pastorácií (Por. RÁCZ, ŠTEFAN, Bieli mnísi v živote seminára, in Gorazd, ročník VII., Veľká noc 1997, s. 10).


1998

     „Dekrétom Biskupského úradu v Nitre č. 1089, zo dňa 25. júna 1998 bola ustanovená samostatná farnosť Nitra – Chrenová s platnosťou od 1. júla 1998“ (VARHANÍK, JOZEF, Farnosť Nitra - Chrenová, in 1990 – 2000, 10 rokov Základnej školy sv. Gorazda, Základná škola sv. Gorazda, Nitra 2000, s. 67). Naša farnosť tak prišla o väčšinu obyvateľov, škôl a v pôsobnosti našej farnosti stále zostáva zoborská Základná škola a Stredná poľnohospodárska škola v Nitre – Šindolke.
     V júni sme mali v našom kostole primičnú sv. omšu Petra Martinca (spomienka Mária Stehlíka, 26.5.2009 + tablo na UK CMBF TI Nitra, Samova 14).
     Pán kaplán Jozef Šoška odchádza na štúdia biblika do Ríma a sídelný biskup nitriansky nám posiela 1.7. trvalého diakona Mgr. Emila Bečku, ktorý tiež býva na Fare (zistené v mzdovej učtárni Biskupského úradu v Nitre, dňa 30.10.2008).
     V tomto roku sa náš bývalý správca farnosti Ferko Kapusňák stáva riaditeľom pápežských misijných diel (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 153).


1999

     V tomto roku bol vysvätený 19.6. v Trenčíne náš bývalý farník Mgr. Martin Michalíček za kňaza. Primície mal už v obci, kde sa presťahovali jeho rodičia, v Mani, ale vzhľadom k tomu, že býval a miništroval ešte v tejto farnosti, tak urobil aj u františkánov (27.6.) takú postprimičnú sv. omšu týždeň po primičnej v Mani (spomienka dp. ThDr. Martina Michalíčka, 27.5.2009 a Mária Stehlíka, 27.5.2009).
V tomto roku presúvajú nášho doterajšieho trvalého diakona od 1.7. do susednej Charity, kde bude pôsobiť (zistené v mzdovej učtárni Biskupského úradu v Nitre, dňa 30.10.2008) a do našej farnosti prichádza pán kaplán Mgr. Ján Smolka (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 186).
     V lete sa dozvedáme, že náš výpomocný duchovný ThDr. Marián Chovanec bol menovaný na biskupa a preto ukončuje výpomoc v našej farnosti, aby sa mohol dôkladne pripraviť na nové úlohy spojené s novým úradom a taktiež na konsekráciu na biskupa, ktorá sa uskutočnila 18.9.1999 v nitrianskej katedrále (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 147 + pamäť Mária Stehlíka).
     V tomto roku boli pristavané na konci prístupovej chodby, ktorá vedie do refektára sociálne zariadenia (WC) pre ženy, vozíčkarov a mužov aj s miestnosťou, ktorá raz môže slúžiť ako kuchynka. Vymaľovanie + ostatné práce sa urobili aj na prístupovej chodbe k refektáru. Dokončené boli tieto práce začiatkom roku 2000 (Por. Štatistika za rok 1999, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, rok 2008 + dp. Petra Murdzu, rok 2008).
     V tomto roku sa realizovali v dňoch 14. – 21.11.1999 (dátum je z misijného kríža v piaristickom Kostole sv. Ladislava v Nitre, v našom farskom kostole a v kostole na Zobore je uvedený len rok 1999) v celej Nitre ľudové misie. Do tohto projektu boli zaangažovaní kňazi z Nitry (spomienka Mária Stehlíka, 27.5.2009), pozvaní kňazi (spomienka sr. Marianny Buckovej, DKL, 28.5.2009), ktorí si vzájomnou výmenou robili misie vo farnostiach aj s rehoľnými sestričkami. A tak sme mali misie aj v našich kostoloch (spomienka Mária Stehlíka, 27.5.2009). Program bol celý týždeň sprevádzaný striedavo rozličnými misijnými príhovormi, napr. k chorým, k deťom, k mládeži, pre rodiny, pre mužov, pre ženy (spomienka sr. Marianny Buckovej, DKL, 28.5.2009). Misie končili v piaristickom kostole sv. Ladislava, ľudové misie ukončoval Mons. František Rábek, pomocný nitriansky biskup (spomienka Mária Stehlíka, 29.5.2009). Náš správca farnosti dp. Milan Kupčík aj s dp. Jozefom Šabom, SVD robil ľudové misie v kostole u piaristov (spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, 6.2009).


Rok 2000 – jubilejný rok narodenín Ježiša Krista

     V tomto roku bol nášmu správcovi dp. Milanovi Kupčíkovi udelený titul honorárneho dekana (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 163).
     Dva rady lavíc boli zreštaurované, pod ne boli zhotovené nové pódia a keďže pod lavicami bola iba hlina, tak sa tehla s maltou dala ako podklad a na naň sa položili lavice (Por. Štatistika za rok 2000, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka Mária Stehlíka, rok 2008).
     Ing. arch. Mgr. Kristián Libant, rehoľník Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul bol 18.6.2000 vysvätený na kňaza a 24.6.2000 mal primície v našom farskom kostolíku (spomienka p. Eleonóry Libantovej, 27.5.2009).
     V septembri, aj cez sviatok Narodenia Panny Márie sme boli na 4. dňovej púti v Ríme (spomienka p. Eleonóry Libantovej, 13.2.2009). Na púti bol s nami správca farnosti Milan Kupčík (spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, 6.2009). Bývali sme tam u saleziánov. V tom čase bola v Ríme aj socha fatimskej Panny Márie. Navštívili sme hlavné rímske baziliky, zúčastnili sme sa audiencie so Sv. Otcom (spomienka p. Eleonóry Libantovej, 13.2.2009) na Námestí sv. Petra (spomienka dp. Petra Murdzu, 16.2.2009). Prešli sme cez sväté brány v Bazilike sv. Petra, boli sme aj v Neapole, v Assisi a v Benátkach to bolo nevydarené, lebo sme tam prišli v noci. Aj sme sa okúpali počas tohto putovania v Stredozemnom mori (spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, 6.2009). Ešte počas cesty do Ríma sme si urobili ráno zastávku v talianskej Florencií, tam, keďže ešte bolo skoro na otvorenie kostola, sme sa poprechádzali po námestí, pršalo vtedy (spomienka dp. Petra Murdzu a Mgr. Evy Petrákovej, 16.2.2009). V Ríme nás sprevádzal náš farník, ktorý študuje v Ríme za kňaza Tomáš Libant (spomienka p. Elišky Kudlejovej, 26.5.2009).
V refektári a sakristii boli vymenené okná (Por. Štatistika za rok 2000, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto) s izolačným dvojsklom (spomienka Mária Stehlíka, 28.5.2009).
V tomto roku sme sa boli pozrieť ako farnosť v zvonárskej dielni Marie Tomáškovej – Dytrychovej v Brodeku u Přerova na Morave, kde sme si mohli zakúpiť zmenšeniny františkánskych zvonov. V tejto dielni sme videli výrobu zvonov, videli a počuli sme zvonkohru v obci, tiež z tejto zvonárskej dielne. Zavŕšením našej cesty bola návšteva pútnického miesta Hostýn, kde sme mali aj sv. omšu. Domov sme odchádzali plný zážitkov (spomienka Mária Stehlíka, 12.2.2009). Boli sme tam v septembri, alebo v októbri, vtedy, keď sa naše 2 zvony vyberali zo zeme (spomienka p. Elišky Kudlejovej, 26.5.2009), ktoré v jubilejnom roku 2000 boli odliate, sú to zvony sv. Petra a Pavla a sv. Andreja Svorada a Benedikta. Na zvone sv. Petra a Pavla je nápis: „Bože žehnaj našu farnosť“ a na zvone sv. Andreja Svorada a Benedikta je veta: „Bože, žehnaj naším dobrodincom“ (Por. STEHLÍK, MÁRIO, Františkánsky kostol sv. Petra a Pavla v Nitre – Horné mesto, Seminárna práca z Cirkevných dejín, akademický rok 2003/2004, s. 1).
     V tom istom roku, na 1. adventnú nedeľu (spomienka p. Elišky Kudlejovej, rok 2008), t.j. 3.12.2000 (Direktórium 2001, SSV, Trnava 2000, s. 51) boli požehnané J. Em. Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom SJ a hneď inštalované do veže (Por. STEHLÍK, MÁRIO, Františkánsky kostol sv. Petra a Pavla v Nitre – Horné mesto, Seminárna práca z Cirkevných dejín, akademický rok 2003/2004, s. 1) pomocou mobilného žeriava AD 28 (spomienka Mária Stehlíka, rok 2008).
     Zvony v našom kostole znovu plnia svoje poslanie. Možno povedať, že zvuk zvonov sprevádza ľudí od narodenia až po hrob. Zvony nás zvolávajú do chrámu, svojim osobitým hlaholom rozdávajú ľuďom radosť a zväčšujú slávnosť a vznešenosť sviatočných chvíľ. A tie isté zvony vedia vyjadriť bolesť i veľký smútok, napríklad pri pohrebe alebo veľkom nešťastí v meste, či v celej vlasti (úvaha s pomôckou, 2008).
     Istý latinský citát, ktorý býva niekedy na zvonoch vraví: „Vivos voco, mortuos plango, fulgura frango, festa decoro.“ (úvaha s pomůckou, 2008). „Živé volám, mŕtve oplakávam, blesky lámem, sviatky zdobím“ (Latinské citáty, in http://iren263.blog.cz/0705/latinske-citaty, 28.5.2009).


Rok 2001

     24.6.2001, na slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa, bola požehnaná otcom biskupom Mons. ThDr. Mariánom Chovancom Kaplnka sv. Františka Saleského v Effete – Centre pre nepočujúcich, je to v histórií na Slovensku prvá kaplnka určená pre potreby nepočujúcich aj s možnosťami a duchovnou starostlivosťou tohto ich spoločenstva (spomienka Ing. Anny Šmehilovej, 23.4.2009).
     V tomto roku k 1.7. odchádza pán kaplán Mgr. Ján Smolka a na jeho miesto prichádza nový pán kaplán – veľmi vysoký Mgr. Juraj Sedláček (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 185 - 186 + spomienka Mária Stehlíka, 9.12.2008).
     Počas jeho kaplánovania sa začali stretká pre miništrantov už v obnovenom refektári (spomienka Mária Stehlíka, 9.12.2008). Stretká bývali vo štvrtok (spomienka p. Mariána Maleca, 28.5.2009) o 16.00 hod. (spomienka Mária Stehlíka, 29.5.2009). Na týchto stretkách sa uvažovalo nad Božím slovom, bola tam prítomná modlitba a potom bola vždy nejaká aktivitka, hrával sa milionár (spomienka p. Mariána Maleca, 28.5.2009) – súťažná hra, v tomto čase to bežalo v televízií a bola vždy otázka a 4 možnosti odpovedí – a, b, c, d, ak uhádol postúpil ďalej a takto sa to opakovalo spôsob (spomienka Mária Stehlíka, 29.5.2009).
     Zo sakristie sa preniesol obraz Posledná večera na svoje pôvodné miesto, teda do refektára, musel sa však upravovať po bokoch, lebo sa robila primurovka v refektári (spomienka p. Elišky Kudlejovej, 26.5.2009) a zariadil sa refektár. Refektár bol vymaľovaný, boli vybrúsené parkety a nalakované (Por. Štatistika za rok 2001, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, rok 2008).
     20.10.2001 bola z našej farnosti zorganizovaná púť do Rajeckej Lesnej, šiel jeden autobus, v Rajeckej Lesnej v kostole Narodenia Panny Márie bola sv. omša, potom sa v prírode varil guláš, podávalo sa vínko (viď farské fotografie).


Rok 2002

     V tomto roku k 1.7. nám odchádza pán kaplán Mgr. Juraj Sedláček (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 185 + spomienka Mária Stehlíka, 12.3.2009) a na jeho miesto prichádza nový pán kaplán Mgr. Peter Knapec (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 156 + spomienka Mária Stehlíka, 12.3.2009). Pred svojím odchodom pán kaplán Juraj pozval miništrantov do reštaurácie, na Letnú terasu v PKO, kde bolo po sv. omši posedenie, večera a na konci bol zmrzlinový pohár, popri tom boli vzájomné rozhovory, prišiel na toto posedenie aj správca farnosti dp. Milan Kupčík (spomienka Mária Stehlíka, 9.12.2008 + pozvánka).
     Ešte pred reštauráciou sochy Ecce homo, v rokoch 2001 - 2002 bola pri zoborskom kostolíku sv. Urbana urobená úprava prístupovej cesty, dlažba vedľa kostola, boli privezené trávové kocky a z nich sa urobil trávnik, bol vymenený múrik od Morušovej ulice a oplotenie pletivom, teraz je zelenej farby, boli opravené a doplnené lavičky a pod nimi je teraz tiež dlažba (Por. Štatistika za rok 2001+ Štatistika za rok 2002, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka dp. Ing. Petra Murdzu SF, rok 2008).
     Keďže pri zoborskom kostolíku sv. Urbana bolo už len torzo kamennej sochy Bolestného Krista Ecce homo z r. 1746 (por. http://www.nitra.sk/?id_menu =10537&firmy_slovenska_flag=0, 9.12.2008), tak dp. Milan Kupčík dal urobiť nanovo sochu a osadiť ju na pôvodné miesto pred kostol, ktorá bola na hody 26.5.2002 počas sv. omše požehnaná Mons. prof. ThDr. Viliamom Judákom, PhD. (dekan UK CMBF v Bratislave) (por. Katolícke noviny 23/2002).
     Náš farník Tomáš Libant po ukončení štúdií teológie v Ríme bol vysvätený na kňaza 12.9.2002 v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne a primície mal 15.9.2002 v našom farskom kostole sv. Petra a Pavla. Je rehoľníkom Rodiny Panny Márie (informácia z primičného obrázka + informácia P. Andreja Čaju, Opus J.S.S., 22.7.2009).
     V tomto roku sme boli na jednodňovej púti v Levoči, tam sme mali sv. omšu. Boli sme vtedy aj na Spišskom hrade (spomienka p. Eleonóry Libantovej, 13.2.2009) a na Spišskej Kapitule. S farníkmi, prevažne dôchodcami bol aj správca farnosti dp. Milan Kupčík (spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, 6.2009).
     V krypte, truhly boli dôstojne vložené do otvorov v stenách a zamurované, počas minulého režimu ich totiž niekto vybral. Kosti, ktoré boli voľne položene sa dôstojne poukladali za oceľové dvere (nachádzajú sa v krypte) (spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, rok 2008).
     V tomto roku sa vyčistili a upratali krypty (Por. Seminárna práca Mária Stehlíka z Cirkevných dejín, 2003).
     Pod kaplnkami, ako aj časťou svätyne a lode sú krypty, kde sú pochovaní františkáni a dobrodinci kláštora, spolu 592 osôb (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 5).
     Taktiež na Mestskom cintoríne, neďaleko kaplnky vzkriesenia z roku 1850, majú františkáni svoju hrobku (informácia od Juraja Bártu, asi r. 2006), sú tam však niektoré mená a roky veľmi ťažko čitateľné, ako posledný tam bol pochovaný v r. 1983 P. Kazimír – Gejza Finta, OFM (obhliadka hrobky Mária Stehlíka, 27.5.2009).


Rok 2003

     Vo farskom kostole sa vymenili okná z kovových na drevené – dubové (Por. Štatistika za rok 2002 + Štatistika za rok 2003, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto), našiel sa v krypte drevený rám z pôvodného okna, preto pamiatkári povolili výmenu za pôvodný materiál na oknách (spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, alebo dp. Ing. Petra Murdzu, rok 2008), a taktiež dverí z oceľových na drevené, ktoré vedú z kaplnky sv. Jozefa do farského dvora. Bolo vymenené aj okno medzi chórusom a kaplnkou lurdskej Panny Márie, avšak priehľadné sklo bolo nahradené priesvitným (spomienka Mária Stehlíka, 12.2.2009). Okná, ktoré sa osádzali na obvodovom murive majú už len ako samozrejmú súčasť aj izolačné dvojsklo (známe už niekoľko rokov ako najlepšie izolujúce). Niektoré sú urobené ako vetrateľné (spomienka Mária Stehlíka, 28.5.2009).
     V tomto roku sme sa vydali na farskú púť s najvzdialenejším cieľom Fatima – v Portugalsku. Túto púť sme absolvovali na prelome mesiacov máj – jún (spomienka Mgr. Evy Petrákovej, 16.3.2009). Púť duchovne viedli dp. Milan Kupčík a dp. Mgr. Peter Knapec (spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, 6.2009). Cestou do Fatimy sme sa zastavili v pútnickom mieste La Salette (spomienka Mgr. Evy Petrákovej, 16.3.2009), ktoré sa nachádza vo francúzskych Alpách vo výške 1 800 m.n.m. (Por. La Salette, in Skvosty Evropy, Katedrály - Kláštery – Poutní místa, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2002, s. 242) a vedie tu priam nebezpečná cesta, v Lurdoch sme už pobudli viac dní, boli sme tu na ružencovej procesií, boli sme v kúpeľoch, v Bazilike Nepoškvrneného počatia Panny Márie (horná bazilika) sme boli na sv. omši, boli sme aj na medzinárodnej sv. omši v podzemnej Bazilike sv. Pia X. a tiež viac dní sme boli vo Fatime. Cestou domov sme kúpali v letovisku a zastavili sme sa v pútnickom mieste Montserrat (spomienka Mgr. Evy Petrákovej, 16.3.2009), pri čiernej Madone v Španielsku (Por. Montserrat, in Skvosty Evropy, Katedrály - Kláštery – Poutní místa, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2002, s. 186). Tu sa pútnici dozvedeli aj o tom, že dnes už sv. Ignác z Lyoly tu v roku 1522 tiež bol, po sv. spovedi si obliekol pútnické šaty a išiel k milostivej Madone. Tu zavesil svoj meč vedľa oltára a robil pri soche nočnú stráž a vlastne tu sa začala jeho duchovná dráha a cesta k svätosti ( spomienka Mgr. Evy Petrákovej, 16.3.2009 + Por. Montserrat, in Skvosty Evropy, Katedrály - Kláštery – Poutní místa, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2002, s. 186).
     14.9.2003 sme boli spolu ako farnosť na blahorečení krížovej sestry Zdenky Schellingovej (spomienka p. Eleonóry Libantovej, 13.2.2009) a gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopka v Bratislave – Petržalke pri Kostole sv. rodiny. Obidvoch kandidátov blahorečil pápež Ján Pavol II. pri svojej 3. pastoračnej návšteve Slovenska (spomienka Mária Stehlíka, 19.2.2009).
     V tomto roku sa náš doterajší pomocný biskup stáva ordinárom Ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 21).
     V tomto roku bola vydaná pohľadnica nášho františkánskeho kostola sv. Petra a Pavla (viď. pohľadnicu, copyright 2003).
     Od 1.11.2003 a následné dni boli krypty po prvýkrát prístupné k modlitbe za zosnulých a taktiež veriaci mohli získať plnomocné odpustky pre duše v očistci. Krypty budú prístupné vždy začiatkom novembra pre širokú verejnosť (Por. Seminárna práca Mária Stehlíka z Cirkevných dejín, 2003).


Spravovanie farnosti dp. Milanom Kupčíkom – nezatriedené podľa rokov

     Dp. Milan Kupčík v r. 1996, alebo začiatkom 1997 sa púšťa do rekonštrukcie obytných priestorov fary, ktoré boli značne podštandardné (por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 32.). Robila sa v týchto rokoch kúpeľna a WC na „kaplánkach“, opravovala sa voda, elektrika a odpady, aby sa to mohlo v bezpečí všetko zakryť novou dlažbou na fare.
     Vo svätyni farského kostola bolo odstránené pódium pod obetným stolom a sédesom pre kňaza a miništrantov, taktiež pod ambónou bol odstránené pódium. Na pódiu, kde bol dédes pre kňaza, boli aj sédesy pre dvoch miništrantov, jedného zľava a druhého sprava a vedľa pódia z každej strany sedel ešte jeden miništrant, teda vedľa kňaza na každej strane sedeli dvaja miništranti. Sédes pre kňaza bol v osi kostola. Po novej úprave sédes pre kňaza je viac vpravo z pohľadu veriacich a na každej strane môže sedieť jeden miništrant, taktiež pred kňazov sédes sa osadil mikrofón (spomienka Mária Stehlíka, 5.12.2008).
     Do kostola sa zakúpili a rozprestreli nové červené koberce (spomienka buď dp. Mons. Milana Kupčíka, alebo p. Elišky Kudlejovej, asi rok 2008).
     Dp. Milan Kupčík, ktorý aj osobne veľa hodín aj so svojím otcom odrobil na farských budovách odvlhčil kostol a farskú budovu + átrium a boli osadené drenáže (spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, rok 2008).
     Veľmi rád chodieval s miništrantami, resp. mladými na Jánošíkové diery, kde sa vždy do zeme zakopala fľaška s alkoholom a stará sa rozdelila, toto bola vždy súčasť výletu, a popri tom sa vybralo vždy nejaké miesto, kde sa ešte išlo a kde sa prespalo, jeden rok to bol Rajec (spomienka Mária Stehlíka, 9.12.2008), Rajecká Lesná a Kľak (spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, 6.2009), v iný Habovka (tu sa nocovalo v objekte patriacom Spoločenstvu Fatima) a tí odvážnejší išli po roháčských hrebeňoch (spomienka Mária Stehlíka, 9.12.2008), medzi nimi bol aj Baníkov (spomienka Mgr. Gorazda Fronca, 23.4.2009) a menšina išla po trase roháčskych plies a každý to bolo iné miesto (spomienka Mária Stehlíka, 23.4.2009). V jeden rok tento výlet bol smerovaný do Vysokých Tatier na Kriváň (spomienka dp. Mons. Milana Kupčíka, 6.2009).
     Mikrobusom boli mladí s dp. Kupčíkom na Kráľovej studni (spomienka p. Marty Muchovej, 20.4.2009).
     Miništranti chodievali aj na letné tábory s bohoslovcami, ktoré chlapcom, ktorí nemali silné ekonomické zázemie v rodine platil výpomocný duchovný ThDr. Marián Chovanec a správca farnosti Milan Kupčík ako aj predošlý duchovný správca ThLic. Ing. arch. František Kapusňák SF (spomienka Mária Stehlíka, 9.12.2008).
     Dp. Milan Kupčík v spolupráci s pánom kaplánom Petrom Murdzom a s členmi Spolku sv. Vincenta de Paul – Konferencie sv. Urbana na Zobore zaviedol v zoborskom kostolíku pobožnosť prvých (fatimských) sobôt. Pán kaplán Murdza, pokiaľ nebol na dovolenke, alebo niečo „nevyskočilo“, vždy prichádzal na tieto prvé soboty do zoborského kostolíka (Por. MODLITBOVÝ ZÁPAS, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 5 + spomienka dp. Petra Murdzu, február 2009). Zaviedol sa tiež Modlitbový zápas (je to taká nepretržitá modlitbová stráž, 23 ľudí sa modlí po jednej hodine v dni a od 20.00 – 21.00 hod. sa modlia všetci) (Por. MODLITBOVÝ ZÁPAS, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 5).


2004

     V tomto roku boli vymenené okná v najnovšej časti zoborského kostola (Por. Štatistika za rok 2003, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka dp. Ing. Petra Murdzu, SF, 27.5.2009) z r. 1940, bolo vymenených 5 okien (informácia Mária Stehlíka, 28.5.2009) za plastové (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu, SF, 27.5.2009). 3 sú nad vstupom a 2 vpravo od osi kostola ak sa pozeráme na oltár. Okná sú s izolačným dvojsklom a na každom z nich je v spodnej časti sklápacie okno (informácia Mária Stehlíka, 28.5.2009).
     V rámci Stredoeurópskych katolíckych dní sa 21. - 23. mája 2004 konala v Mariazelli veľkolepá púť národov, na ktorej sa zúčastnili pútnici z ôsmich stredoeurópskych krajín. Cieľom púte bolo poďakovať sa Bohu za získaný dar slobody, vzájomne sa upevniť vo viere a prosiť mariazellskú Božiu Matku o mocný príhovor za zachovanie pokladu viery a kresťanskej kultúry v zjednotenej Európe (Por. Mariazell, in http://www.zoe.sk/? citaren&id=159, 1.4.2009). Z našej farnosti sme sa tiež vydali na púť spolu s naším správcom farnosti dp. Milanom Kupčíkom. Išlo mnoho autobusov zo Slovenska a pamätám si, že sme dlho čakali v rade na hranici, tam sme si museli všetci vystúpiť a potom znovu po prejdení cez pasovú kontrolu, sme si mohli nastúpiť. Hoci bol plán byť na mieste tak, aby sme stihli aj iné veci, nakoniec sme prišli tesne pred sv. omšou, ktorá bola na letisku miestneho rázu asi 2-3 km od Mariazellu. Dostali sme kartónovú stoličku, rádio na preklad sa nám už neušlo a ešte sme dostali nejaké pozornosti. Sv. omša bola v medzinárodnom duchu. Keďže pršalo bolo to celé sťažené a aj stoličky sa stávali nepoužiteľné, lebo sa rozmočili. Aj my sme boli trochu mokrí. Tešil som sa, že som aspoň v diaľke zazrel veže baziliky. Po sv. omši sa rozhodlo, že ideme hneď do autobusu, ktorý bol odstavený ďaleko, dostali sme sa k nemu kyvadlovou dopravou. Všetci sme sa dostavili do autobusu, okrem jednej panej s vnúčaťom, ona si bola pozrieť baziliku spolu s mestečkom a my ostatní pútnici sme, niektorí s nevôľou, na ňu čakali. Prišla asi po dvoch hodinách a dlho nikto nevedel, kde je. Bola to skutočná púť, kde nemožno hovoriť o výletovej zložke a bolo to možné prijať v duchu viery a aj obetovať (spomienka Mária Stehlíka, 1.4.2009).
     Naši miništranti na miništrantskom turnaji nitrianskych mestských farností a piaristov – duchovnej správy (spomienka Mária Stehlíka, 23.4.2009) vyhrali v mladšej kategórií 1. miesto a staršia kategória má 2. miesto (viď. poháre v sakristií farského kostola, 15.4.2009). Prvýkrát sa odovzdávali za výhru poháre. Toto bol III. ročník (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu, 15.4.2009).
     Na hody v zoborskom kostolíku bola požehnaná úplne nová socha sv. Urbana (predtým tu nebola) – patróna vinohradníkov, stojí na podstavci a je osadená v ľavej časti od vstupu do kostola (spomienka Mária Stehlíka, 20.7.2009).
     1. júla tohto roku odchádza z našej farnosti správca farnosti dp. titulárny dekan Milan Kupčík (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 163 + spomienka Mária Stehlíka, 12.3.2009). a berie si so sebou na nové pôsobisko, do Trenčína, pána kaplána Mgr. Petra Knapca (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 156 + spomienka Mária Stehlíka, 12.3.2009). Náš pán kaplán Ing. Peter Murdza SF je vymenovaný za farára farnosti (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 175 + spomienka Mária Stehlíka, 12.3.2009). a do farnosti prichádzajú dvaja nový páni kapláni Mgr. Milan Kozák (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 161 + spomienka Mária Stehlíka, 12.3.2009) a Mgr. Richard Folučka (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 137 + spomienka Mária Stehlíka, 12.3.2009).
     Dp. kaplán Richard vedie (počas svojho pôsobenia) miništrantské stretká v piatok , na ktorých nechýbala modlitba, preberali sa tu témy asistovania pri oltári a bývali tu debaty (spomienka p. Mariána Maleca, 29.5.2009).
     Asi v r. 2004 namontovaný vysielač pre evanjelizačné Rádio Lumen. Frekvencia je 95,7 MHz (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu SF, rok 2008).
     Medzi prvými prácami, ktoré započal nový pán farár Ing. Peter Murdza, bolo zelektrifikovanie otvárania brány do farského dvora (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu, SF, rok 2008), kde sa chodí najmä za účelom garážovania vozidiel kňazov.
     21.8.2004 zomrela pani kostolníčka Štefánia Chmelová, rod. Králová, ktorá by mala 13.11.2004 – 84 rokov (Por. Pomník na Chrenovskom cintoríne pozrel Mário Stehlík, 31.3.2009). Zhruba 42 rokov slúžila v úlohe kostolníčky v našom farskom chráme, asi rok pred smrťou bola už slabá a chorá (spomienka Mária Stehlíka, 1.4.2009) a preto asi rok pred jej smrťou prebrala úlohu kostolníčky p. Mária Kadúcová. Ešte za čias dp. administrátora Františka Kapusňáka pomáhala pani kostolníčke nezáväzne Mgr. Eva Petráková až dovtedy, pokým ona neprebrala úlohu kostolníčky (spomienka Mgr. Evy Petrákovej, 16.3.2009). Už roky ženy žehlievajú oltárne plachty, miništrantské veci, rúcha a iné, čo patrí k zariadeniu kostola a boli časy, keď žehlievali s pani kostolníčkou Štefániou Chmelovou, kým ešte vládala robiť aj túto úlohu. V 90 – tich rokoch (možno aj v iných, či už pred, alebo po) tu určite žehlievali aj p. Matéfyová, p. Urbanová a iné (spomienka Mgr. Evy Petrákovej, 16.3.2009 a Mária Stehlíka, 16.3.2009 a 26.3.2009).
     V tomto roku bola zariadená kuchynka kuchynskou linkou a ostatnými potrebnými vecami (Por. Štatistika za rok 2004, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka dp. Petra Murdzu, rok 2008) a tak odteraz už môžu stretká prebiehať pri čaji, Silvestre a iné akcie majú k dispozícií aj túto vymoženosť.
     V tomto roku bola vymenená elektroinštalácia v zoborskom kostolíku (Por. Štatistika za rok 2004, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto) a boli namontované nové svietidlá (viď. fotografie v Rekonštrukcia kostola sv. Urbana na Zobore, in http://www.farnosti .info/fuhmnitra/ v archíve, 7.4.2009).
     „V tomto sme absolvovali jednodňovú farskú púť na pútne miesto Skalka pri Trenčíne, spojenú s návštevou Trenčína“ (Štatistika za rok 2004, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto). Bola to jeseň a v Trenčíne sme navštívili dp. farára farnosti Trenčín – mesto, Milana Kupčíka. Potom sme sa rozlúčili a presunuli na Skalku nad Váhom. Tu sme si pozreli kláštor a v Kostole sv. Andreja a Beňadika sme mali sv. omšu. Potom sme si urobili opekačku (spomienka dp. Petra Murdzu, 16.2.2009).
     Asi v tomto roku začal hrávať na organe vo farskom kostole sv. Petra a Pavla Ing. Michal Búran (spomienka Ing. Michala Búrana, 28.5.2009).
     4.12.2004 (Farská pastoračná rada, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ vo Farská rada, 22.4.2009) bola ustanovená dp. farárom Ing. Petrom Murdzom SF pastoračná rada za účelom skvalitnenia pastoračnej činnosti v našej farnosti. Za jej členov podľa Kódexu kánonického práva kán. 536, vymenoval pán farár týchto členov: pána kaplána Richarda Folučku, pána kaplána Milana Kozáka, pánov a panie Františka Vlasáka, Jozefa Sigeta, Annu Pohronskú, Jána Petráša, Máriu Kaducovú, Vladimíra Libanta, Emila Kviatkovského, Máriu Porubskú, Oľgu Šipošovú a mládežníka Maroša Zachara. Radu zvoláva a jej predsedá pán farár Peter Murdza (Por. Farská pastoračná rada, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 2).


2005

     V sobotu po večernej sv. omši býva posedenie v refektári, býva tam debata s pánom farárom pri čaji, hudbe, hre, šípkach a terči (Por. LIBANT, MATÚŠ, Desať požehnaných rokov zo zoborského kostolíka, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 7). Toto stretko vzniklo v januári tohto roku a 2.2.2005 už zorganizovalo fašiangovú veselicu. Jej priebeh predchádzalo vyzdobenie refektára, predávanie lístkov, prichystanie pohostenia (kto čo priniesol), prinesenie cien do tomboly. Na akcií sa tancovalo, usporiadal sa „biblický milionár“ a najlepšia bola tombola. 1. cena bola záväzná prihláška na doživotné upratovanie kostola v I. mládežníckej upratovacej skupine (bola založená za pána farára Ing. Petra Murdzu SF (spomienka Mária Stehlíka, 4.3.2009), 2. cena bolo živé morské prasiatko a 3. cena boli Katolícke noviny z roku 1997 (Por. LIBANT, MATÚŠ, Fašiangová veselica, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 7).
     V tomto roku v apríli k Veľkej Noci vyšiel prvý farský časopis – občasník s názvom Františkánske zvony, bude to časopis najmä o dianí v našej farnosti.
     Rozhodnutie padlo na zasadaní pastoračnej rady (Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 1).
     14. mája bola v našej farnosti vyslúžená sviatosť birmovania (Por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto). 185 mladých kresťanov pobirmoval otec biskup Mons. ThDr. Marián Chovanec (Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony júl 2005, s. 1). „Prí¬tomní boli aj viacerí kňazi a bohoslovci“ (KADUCOVÁ ML., MÁRIA, Svet očami birmovanca, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2005, 7.4.2009). Slávnosť spestril spevokol Glória svojím spevom (Por. KADUCOVÁ ML., MÁRIA, Svet očami birmovanca, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2005, 7.4.2009). „Počas školského roka sme sa stretávali každú druhú sobotu a v desiatich skupinách pod vedením našich kňazov a bohoslovcov sme hovorili o živote kresťana v spoločnosti, oboznamovali sme sa s rozličnými zaujíma¬vými témami (KADUCOVÁ ML., MÁRIA, Svet očami birmovanca, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2005, 7.4.2009).
     V tomto roku naši miništranti získali v turnaji nitrianskych miništrantov 3. miesto v kategórií mladších miništrantov a 1. miesto v kategórií starších miništrantov (viď. poháre v sakristií farského kostola, 15.4.2009).
     „Dňa 22. mája sa v našej farnosti uskutočnila slávnosť Prvého svätého prijímania. Pána Ježiša prijalo do svojho srdiečka 29 detí. Slávnosť bola veľmi pekná. Pán Boh nám doprial krásne počasie, deti boli super a všetkým, ktorí mali akúkoľvek účasť patrí srdečné Pán Boh zaplať za všetko! Dňa 25. septembra dodatočne prijal po prvý krát Eucharistického Krista Jakub Čulák, ktorý nemohol byť prítomný na slávnosti so svojimi spolužiakmi v máji, pretože bol vážne chorý“ (Prvé sväté prijímanie, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2005, 7.4.2009). Deti pripravoval a bol aj hlavným celebrantom slávnosti pán kaplán Mgr. Richard Folučka a pán farár Ing. Peter Murdza, SF koncelebroval (spomienka Mária Stehlíka, 7.4.2009 + fotografia v Prvé sväté prijímanie, in http://www.farnosti .info/fuhmnitra/ v archíve 2005, 7.4.2009).
     Boli sme na púti ako farnosť v Čenstochovej v Poľsku v dňoch 3. – 5.6.2005. Púť duchovne viedol pán farár Peter Murdza, pán kaplán Milan Kozák a poľský kňaz Andrzej Pacholik, ktorý pôsobí v Nitre. Cestou sme navštívili sme Nový Targ, kde sme si urobili nákupy, potom sme sa presunuli na Zebrzydowskú kalváriu, je to svätyňa Božej Matky a jej cesty (27 zastavení (por. Farská púť, in Františkánske zvony júl 2005, s. 5), sú tam zastavenia jej životnej kalvárie, je to miesto, kde otec zobral na púť Karola Wojtylu na prvé výročie od matkinej smrti, chcel, aby Karol, ktorý trpel, kvôli svojmu osiroteniu, nadviazal vzťah s Pannou Máriou, aby ju začal milovať ako svoju Matku. Tak sa aj stalo a Karol tu prijíma najdôležitejšie rozhodnutia a hľadal oporu v ťažkých chvíľach svojho života (por. Cesta Jána Pavla II. k svätosti, in Milujte sa! 1 – 2006, s. 12 – 13). Potom sme navštívili Wadovice, kde sa Ján Pavol II. narodil (Por. http://www.sme.sk/c/1994695/zivotopis-papeza-jana-pavla-ii.html, 12.12.2008) a bol pokrstený 20.6.1920 v kostole obetovania Panny Márie (por. Cesta Jána Pavla II. k svätosti, in Milujte sa! 1 – 2006, s. 11) , boli sme aj pri krstiteľnici, kde bol krstený, tu sme videli aj kópiu z matriky zarámovanú, boli sme pozrieť výstavu fotografií z jeho života (Por. Farská púť, in Františkánske zvony júl 2005, s. 5), kvôli tlačenici a časovej tiesne sme nešli pozrieť pápežov rodný dom (spomienka Mária Stehlíka, 12.12.2008). Večer sme sa ubytovali v kláštore Sestier Božieho milosrdenstva v Čenstochovej, tu sme sa zúčastnili pobožnosti pred obrazom „Čiernej madony“. V nedeľu po raňajkách sme ešte raz navštívili Baziliku na Jasnej Góre, niektorí si boli pozrieť mesto z veže baziliky. Po sv. omši v kláštornej kaplnke sestričiek sme sa vydali do Krakowa na Wavel, bývalé sídlo kráľov, v ktorého areáli je aj Katedrála sv. Stanislava so sarkofágmi poľských panovníkov, pozreli aj Mariánsky kostol v centre mesta, pred ktorým je veľké Mariánske námestie. Poobede sme navštívili pôsobisko sestry Faustíny Kowalskej. V novopostavenom Chráme Božieho Milosrdenstva sme sa pomodlili posvätný ruženec a na záver sme boli v kláštornej kaplnke, kde sú relikvie sv. sr. Faustíny Heleny Kowalskej a taktiež pôvodný obraz Božieho milosrdenstva (Por. Farská púť, in Františkánske zvony júl 2005, s. 5 – 6).
     Do kaplnky sv. Anny, vľavo od oltára bol zavesený obraz Božieho milosrdenstva. (spomienka Mária Stehlíka, 5.12. 2008).
     V lete, v tomto roku si pripomenul Spolok sv. Vincenta – Konferencia sv. Urbana na Zobore, 5 rokov od svojho založenia. Usilujú sa osobne angažovať a konkrétne pomáhať v duchu vincentínskej charizmy. Ich prvou aktivitou, s ktorou začali bolo Večeradlo modlitby s Pannou Máriou, ktoré spočiatku bývalo vo štvrtok, neskôr v stredu. Túžili, aby v stredu, keď majú Večeradlo, mali aj sv. omšu a preto sa potešili, že k piatkovej sv. omši zaviedol dp. správca Milan Kupčík aj stredajšiu sv. omšu cez pracovný týždeň. Bola zavedená pokusne a ako vidieť ujala sa. Neskôr zaviedli Modlitby matiek spoločne za svoje deti a Fatimské soboty v zoborskom kostolíku (Por. FRONCOVÁ, OĽGA, Konferencia sv. Urbana na Zobore oslavuje malé jubileum, in Františkánske zvony júl 2005, s. 3 – 4).
     16.7.2005 bol konsekrovaný na biskupa Mons. prof. ThDr. Viliam Judák, PhD. (Por. http://www.kbs.sk/?cid=1118407549, 19.2.2009) a stáva sa tak 79. nástupcom sv. Metoda na nitrianskom biskupskom stolci a našim novým diecéznym biskupom (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 23). Doterajší diecézny biskup Mons. Ján Chryzostom kardinál Korec sa stáva emeritným biskupom (spomienka Mária Stehlíka, 19.2.2009).
     Na tohtoročných Svetových dňoch mládeže v Kolíne v Nemecku sa zúčastnili z našej farnosti dvaja mladí, Matúš Libant a Mária Striešková. Boli tam ako dobrovoľníci a dávali pozor počas nocí na Ježiša vo vystavenej Oltárnej sviatosti. Z Nitry vyrazili už 12.8. a vyvrcholenie bolo zo Sv. otcom 20.-21.8.2005 (Por. LIBANT, MATÚŠ, Na svetovom dni mládeže v Kolíne nad Rýnom, in Františkánske zvony november 2005, s. 7).
     8.9.2005 sme išli jedným autobusom z našej farnosti, aby sme sa zúčastnili ako farnosť na zakončení a vyvrcholení (Por. MURDZA, PETER, III. celoslovenský eucharistický kongres Bratislava – Petržalka, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2005, 7.4.2009 + por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto) III. celoslovenského eucharistického kongresu v Bratislave – Petržalke, ktorý sa konal v dňoch 11. - 18. septembra 2005 (Por. http://www.roznava.rcc.sk/info/view.php?cisloclanku= 2005101101, 12.2.2009) a po ňom sme navštívili pútnické miesto Marianka, kde sme sa tiež dozvedeli od pátra tešiteľa Mareka Vadrnu, CCG o histórií a súčasnosti tohto prvého pútnického miesta na Slovensku (Por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka Mária Stehlíka, 12.2.2009). Tu sme si vykonali vonku pri zastaveniach krížovej cesty pobožnosť krížovej cesty (spomienka dp. Petra Murdzu, 16.2.2009).
     27.9.2005 požehnal náš diecézny otec biskup Mons. prof. ThDr. Viliam Judák, PhD. malú Kaplnku Panny Márie Mocnej v Dome Spoločnosti dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul v Nitre, na Šindolke. Kaplnka je na 5. poschodí a bude slúžiť pre sestry v noviciáte. Riešilo sa to preto takto, pretože v tomto Provinciálnom dome je pri Kaplnke Panny Márie zázračnej medaily vždy veľký pohyb osôb (bývajú tu aj duchovné cvičenia) a noviciát (2 roky) je potrebné prežiť vo väčšom mlčaní a tak tieto novicky, najmladšie členky spoločnosti majú k dispozícií hocikedy prístup do tejto kaplnky, kde ich nikto nebude vyrušovať (spomienka sestry vincentky, nechce byť menovaná, DKL, 23.4.2009).
     V tomto roku vzniká detský farský spevácky zbor Plamienok, ktorý bude spievať na detských sv. omšiach v nedeľu o 10.00 hod. (Por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto). V nedeľu 25. septembra 2005 po prvý krát na detskej sv. omši zazneli hlásky nového detského spevokolu (Por. História, in http://www.ksnr.sk/ fuhmnitra/, 20.2.2009). V nedeľu 9.10.2005 pri detskej sv. omši sa všetci dozvedeli, že vedúci s deťmi si zvolili názov spevokolu Plamienok (Por. FOLUČKA, RICHARD, Detský spevácky zbor Plamienok, in Františkánske zvony november 2005, s. 3). „Nech sú teda v našej farnosti plameňom, ktorý zapáli oheň ľudských sŕdc aj cez ich spev a požehnané pôsobenie, ktoré dobrotivý Boh určite odmení svojimi milosťami!“ (FOLUČKA, RICHARD, Detský spevácky zbor Plamienok, in Františkánske zvony november 2005, s. 3).
     V tomto roku bola zriadená internetová stránka našej farnosti a refektár bol sponzorsky vybavený dvoma počítačmi pre verejnosť – jeden celý komplet a druhý čiastočný (Por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony júl 2005, s. 1), kde tiež funguje internet, taktiež knihami a rôznymi hrami pre mládež v podobe stola s deviatimi rôznymi hrami (Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony júl 2005, s. 1 + spomienka Mária Stehlíka, 12.2.2009) a hračkami pre deti, od tohto roku je totiž sprístupnený refektár počas nedeľných sv. omší pre rodičov s malými deťmi, kde sa deti môžu hrať a dospelí môžu počúvať sv. omšu cez reproduktor a taktiež zapájať sa do jej diania (Por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka Mária Stehlíka, 12.2.2009).
     Kým doteraz, ešte z čias dp. Milana Kupčíka bývala asi štvorhodinová poklona pred vystavenou Sviatosťou Oltárnou, vždy 13. v mesiaci (spomienka Mária Stehlíka, 12.2.2009), tak v tomto roku bola zavedená pravidelná poklona pred vystavenou Sviatosťou Oltárnou, ktorá býva vždy vo štvrtok po mládežníckej sv. omši, ktoré tiež začali bývať vo štvrtok a počas nich spieva mládežnícky spevácky zbor, žiaľ tento neskôr zanikol, zrejme pre silnú konkurenciu vysokoškolských speváckych zborov v našom meste študentov (Por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka Mária Stehlíka, 12.2.2009). Po tejto svätej omši od 20.10.2005 boli zavedené stretká v refektári pri teplom čajíku za prítomnosti duchovných našej farnosti (Por. STRIEŠKOVÁ, MÁRIA, Mladí u „frantíkov“ – Štvrtky, in Františkánske zvony november 2005, s. 5), ktorých zámer je stretávanie sa mladých z farnosti, ako aj vysokoškolákov (Por. STRIEŠKOVÁ, MÁRIA, Mladí u „frantíkov“ – Dvojnásobné narodeniny, in Františkánske zvony november 2005, s. 6). V rámci jedného štvrtkového stretka mladí spolu s pánom farárom Petrom Murdzom a pánom kaplánom Milanom Kozákom oslávili 10. rokov odvtedy, čo dp. Murdza nastúpil do našej farnosti, vtedy ešte ako kaplán. Taktiež oslávili narodeniny pána farára a pána kaplána Milana. Mladí upiekli obom tortu a pán farár dostal ešte kalendár s fotografiami zo života farnosti. Nech našich oslávencov ešte dlho Pán živí a požehnáva (Por. STRIEŠKOVÁ, MÁRIA, Mladí u „frantíkov“ – Dvojnásobné narodeniny, in Františkánske zvony november 2005, s. 6).
     V tomto roku sa asi po 10. rokoch každodennej modlitby sv. ruženca v zoborskom kostolíku sv. Urbana o 20.00 hod. (Por. LIBANT, MATÚŠ, Desať požehnaných rokov zo zoborského kostolíka, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 6 + spomienka Mária Stehlíka), presunul do farského chrámu, kde sa modlieva po večernej sv. omši, vždy v piatok a po ňom je stretnutie pri čaji aj za prítomnosti kňaza, väčšinou dp. Milana Kozáka (Por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka Mária Stehlíka, 12.2.2009). Vo štvrtok býva tiež mládežnícke „stretko“ v refektári (Por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto). Počas týchto asi 10. rokoch, vznikla tu „tradícia tzv. Orechového ruženca, ktorý sa konal vždy 23.12. a vyzeral tak, že sme sa v silnej predvianočnej atmosfére pomodlili radostné tajomstvá nad obrazcom ruženca, ktorý sme si poskladali z prinesených orechov, ovocia a sviec na podlahe kostola“ (LIBANT, MATÚŠ, Desať požehnaných rokov zo zoborského kostolíka, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 6). V tento deň v roku sa schádzalo najviac mladých k modlitbe posvätného ruženca a po nej si ešte dlho priali požehnané prežitie Vianoc. V roku 2001 a 2002 na pozvanie niektorých mladých, sa prišiel pomodliť s mladými ruženec aj pomocný nitriansky biskup Mons. František Rábek, ktorý mladých povzbudil a vyjadril slová obdivu (Por. LIBANT, MATÚŠ, Desať požehnaných rokov zo zoborského kostolíka, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 6).
     V tomto roku sme vydali Výber z nového modlitebníka, čo iste poslúži k lepšiemu osvojeniu si niektorých formulácií, ktoré sú odteraz iné, najmä z dôvodu vývinu jazyka (Por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + úvaha Mário Stehlík, 12.2.2009).
     V tomto roku bolo v Zoborskom kostolíku prevedené rozšírenie vstupného schodiska a zámkovej dlažby, na schodisku boli osadené aj ďalšie zábradlia, bola opravená strieška nad vstupom do kostola (Por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto). Schodisko bolo obložené dlažbou (Por. MURDZA, PETER, Rekonštrukcia schodov pred kostolom sv. Urbana na Zobore, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2005, 7.4.2009).
     Taktiež sa v tomto roku podarilo vymaľovať sakristiu vo farskom kostole a zakúpili sme do nej nové skrine na oblečenie pre našich miništrantov (Por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto).
     V tomto roku v novembri (Por. VONTORĆÍK, JOZEF, Chrám sv. Petra a Pavla, dvadsať rokov a Glória, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 4) oslávil náš spevácky zbor Glória 20. výročie svojho vzniku pekným jubilejným koncertom, ktorý sa konal na celomestskej úrovni v nitrianskej Synagóge (Por. Štatistika za rok 2005, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka Mária Stehlíka, 12.2.2009) dňa 5.11.2005 (Por. ŠILLEROVÁ, EVA, Dvadsaťročná Glória, in Františkánske zvony november 2005, s. 4). Preplnenou Synagógou zneli tóny skladieb, ktoré speváci pod taktovkou dirigenta Jána Petráša s láskou a vďakou prezentovali nadšeným obdivovateľom zborového spevu. Jubilejný koncert poctili svojou účasťou i zástupcovia Cirkvi - dp. Ladislav Vrábel, dp. Karol Hýrošš, dp. Ing. Peter Murdza. Mesto Nitra zastupoval pán viceprimátor Ing. František Baláž s manželkou. Veľmi významnou súčasťou tejto spoločensko-kultúrnej udalosti bolo požehnanie CD nosiča. Slávnostné podujatie moderoval JUDr. František Vlasák (Por. ŠILLEROVÁ, EVA, Dvadsaťročná Glória, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v Spevácke zbory, 6.4.2009).
     Jeho dirigentom je od počiatku p. Ján Petráš ( Por. VONTORĆÍK, JOZEF, Chrám sv. Petra a Pavla, dvadsať rokov a Glória, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 4 + spomienka Mária Stehlíka, 20.2.2009). „Dvadsať rokov činnosti zboru, to je vyše 1 100 dvojhodinových speváckych skúšok, takmer 500 odspievaných sv. omší, 210 koncertov a vystúpení a takmer stovka občianskych a smútočných vystúpení“ (VONTORĆÍK, JOZEF, Chrám sv. Petra a Pavla, dvadsať rokov a Glória, in Františkánske zvony apríl 2005, s. 4).
22.10.2005 sa uskutočnila tanečná zábava (Por. STRIEŠKOVÁ, MÁRIA, Mladí u „frantíkov“ – Dvojnásobné narodeniny, in Františkánske zvony november 2005, s. 6).


2006

     „Ako to býva zvykom, naši mládežníci vítali Nový rok v refektári farského kostola. O dobrú muziku sa staral Peťo Gál. Hudbu, tanec, zábavu, kalčeto a družné rozhovory o polnoci prerušila návšteva kostola, kde sme sa krátko pomodlili a v tichej adorácii pred bohostánkom privítali Nový rok. Potom zábava pokračovala...“ (Vítanie Nového roka 2006, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2006, 7.4.2009).
     Pred pôstom, vo fašiangovom čase sa uskutočnila mládežnícka fašiangová veselica, v sobotu 25.2.2006. Refektár bol plný radosti aj vďaka nášmu DJ-ovi Peťovi. Peťo Gál, ktorý je aj našim organistom robieva DJ-ja. Na tejto tancovačke sa tancovalo, jedli sa domáce špeciality a hlavne sa upevňovali vzájomné vzťahy (Por. MÁRIA A PETER, Fašiangová veselica, in Františkánske zvony apríl 2006, s. 3).
     Vo februári roku 2006 Sestry Premonštrátky zrušili svoju komunitnú kaplnku sv. Gorazda, ktorá sa nachádzala pred klauzúrou na Biskupskom úrade na nitrianskom hrade a 18.3.2006 bola otcom biskupom Mons. prof. ThDr. Viliamom Judákom, PhD. požehnaná nová kaplnka v susednej miestnosti, tiež je situovaná pred klauzúrou a jepatróni sú sv. Augustín (sestričky majú jeho regulu) a sv. Norbert (je ich zakladateľom) (informácie zozbieral Mário Stehlík, 31.3.2009).
     V čase pôstu sa uskutočnili v našej farnosti dekanátne kňazské rekolekcie (Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony júl 2005, s. 1). Po sv. omši nasledoval pracovný program vo vynovenom refektári, do ktorého sme zakúpili nové stoličky a vyrobili vešiakovú stenu. (MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony júl 2005, s. 1-2).
     Podarilo sa nám získať povolenie na vonkajšiu opravu veže a kostola od Pamiatkového úradu, Biskupského úradu a od Rehole františkánov (Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony júl 2005, s. 2).
     Asi od Veľkej Noci 2006 prebrala úlohu kostolníčky Mgr. Eva Petráková, ktorá od roku 1993 hráva na organe vo farskom chráme (spomienka Mgr. Evy Petrákovej, 16.3.2009).
     „Na šiestu veľkonočnú nedeľu (21. mája 2006) prijalo po prvýkrát 42 detí v našej farnosti Pána Ježiša v Eucharistii. Po náležitej príprave v škole, pri nedeľných sv. omšiach pre deti a nácvikoch pred touto slávnosťou nastal ten vytúžený okamih, ktorý sa navždy vryl do ich malých detských srdiečok. Slávnosť prebehla dôstojne a v pokojnej atmosfére. Prialo nám aj počasie“ (Prvé sväté prijímanie, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2006, 7.4.2009). Hlavným celebrantom bol pán kaplán Mgr. Richard Folučka (Por. fotografia v Prvé sväté prijímanie, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2006, 7.4.2009).
     „Na siedmu veľkonočnú nedeľu (28. mája 2006) sme v kostolíku na Zobore oslavovali jeho patróna – sv. Urbana, ktorému je tento kostol zasvätený. Slávnostným celebrantom a kazateľom sv. omše bol Mons. Pavol Brzý, vicerektor kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre.
     Za svoj výkon si naši mladší miništranti vyslúžili v turnaji nitrianskych miništrantov, 2. miesto a naši starší si obhájili spred roka 1. miesto (viď. poháre v sakristií farského kostola, 15.4.2009).
     Keďže sv. Urban je patrónom vinohradníkov, po sv. omši nasledoval obrad požehnania viníc a polí. Po skončení slávnosti bolo už tradičné agapé – hody lásky, pri ktorých nesmelo chýbať dobré vínko našich vinárov a chutné koláče a iné špeciality našich gazdiniek“ (MURDZA, PETER, Hody na sv. Urbana, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2006, 7.4.2009). Na agapé vidieť aj pána farára s kaplánmi Milanom a Richardom (Por. fotografie v Hody na sv. Urbana, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2006, 7.4.2009).
     „V sobotu 10. júna 2006 sme ráno o 5.30 vyrazili na farskú púť do rakúskeho mariánskeho pútnického miesta Mariazell. Cesta tam trvá z Nitry 5 hodín. Doobeda nám počasie príliš neprialo, ale nebolo to až také strašné, hoci vytrvalo mrholilo a bolo dosť chladno. Po príchode do Mariazellu sme sa vydali do baziliky, kde sme absolvovali jej prehliadku, pozreli sme si klenotnicu s mnohými pamiatkami a umeleckými dielami. Potom sme sa zúčastnili na sv. omši, ktorú sme si už predtým dohodli s miestnymi pátrami pomocou internetu. Po jej skončení sme sa vydali na Mariazellskú kalváriu, kde sme si vykonali pobožnosť Krížovej cesty. Ďalej sme si pozreli mechanické jasličky v jednom dome, ktoré zachytávajú biblické udalosti zo života Ježiša Krista. Počasie sa umúdrilo a začalo sa na nás usmievať slniečko. Nasledoval voľný program, ktorý každý využil po svojom: niektorí nakúpili malé drobnosti pre svojich blízkych, iní si prezreli Mariazell, iní si odpočinuli pri dobrej káve. Krátko po 16. hodine sme sa vydali na cestu domov, na ktorej sa nám naskytol nádherný pohľad na zasnežené Alpy. Do Nitry sme prišli okolo 21. hodiny, plní pekných duchovných zážitkov a posilnení milosťami, ktoré sme si vyprosovali na príhovor našej Nebeskej matky Márie“ (Farská púť do Mariazellu, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2006, 7.4.2009). Duchovne túto púť viedol pán farár Ing. Peter Murdza, SF a pán kaplán Mgr. Richard Folučka (Por. fotografie v Farská púť do Mariazellu, in http://www.farnosti .info/fuhmnitra/ v archíve 2006, 7.4.2009).
     V júni sa naši malí speváci z Plamienku s pánom kaplánom Richardom vybrali do Habovky. V programe nechýbali sv. omše, hry. V jeden deň boli pozrieť aj na Oravskom zámku (Por. Fotografie v Plamienok na výlete v Habovke, in http://www.farnosti.info/ fuhmnitra/ v archíve 2006, 7.4.2009).
     V tomto roku odchádza k 1. júlu pán kaplán Mgr. Richard Folučka a novým pánom kaplánom (na diaľku, je rehoľník – salvatorián, býva v komunite Spoločnosti Božského Spasiteľa – Salvatoriáni) sa stáva Mgr. Andrzej Drogoš SDS (poliak) (Por. Acta Curiae Episcopalis Nitriensis – obežník Nitrianskej diecézy 3(2006), s. 19 + spomienka Mária Stehlíka, 31.3.2009). S pánom kaplánom Richardom sa mladí okrem sv. omše rozlúčili aj posedením vo farskom dvore – predprázdninové stretnutie (spomienka Mária Stehlíka, 12.3.2009).
     „V nedeľu 2. júla 2006 sme vo farskom kostole oslavovali patrónov nášho kostola i farnosti sv. Petra a Pavla. Slávnostným celebrantom a kazateľom sv. omše bol ThDr. Ivan Šulík. Po skončení slávnosti bolo pred kostolom malé pohostenie – agapé. Hoci počasie bolo vrtkavé, no dobré víno a chutné koláčiky nám spríjemnili stretnutie“ (MURDZA, PETER, Hody na sv. Petra a Pavla, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2006, 7.4.2009).
     V tomto roku bola predstavená naša farnosť v rámci relácie Lupa na Rádiu Lumen (Por. Štatistika za rok 2006, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka Mária Stehlíka, 19.2.2009).
     Hoci začatie prác na odstránení vlhkosti na fasáde farského kostola pri veži boli plánované ešte pred letnými prázdninami, nebolo tak možné urobiť, pretože nový diecézny biskup Mons. Viliam Judák presunul cyrilometodskú púť z nitrianskej Kalvárie na nitriansky Hrad (v tomto roku prvýkrát) a preto otec biskup sa dohodol s našim pánom farárom, že práce sa začnú konať až po púti (Por. Štatistika za rok 2006, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka dp. Petra Murdzu, rok 2008). Po púti v lete sa omietka obila až po tehlu, skoro až do výšky vrcholu oblúku nad dverami, rozsah prác bol od vstupných dverí (pri schránke) až ku bráne do farského dvora (Por. fotografie v Oprava veže farského kostola, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2006, 7.4.2009 + spomienka Mária Stehlíka, 31.3.2009) a ponechalo sa to na vysušenie, bol odizolovaný nosný múr od dverí do fary až po bránu do farského dvora, (spomienka dp. Petra Murdzu, 27.3.2009) okrem veže. Boli osadené pri múre ovodvodňovacie žľaby (spomienka Mária Stehlíka, 23.4.2009).
     V tomto roku bol náš bývalý správca farnosti, dnes kanonik sídelnej nitrianskej kapituly a riaditeľ Diecéznej knižnice, Mons. ThDr. Ladislav Belás, menovaný za titulárneho opáta Opátstva sv. Hypolita na Zobore (spomienka Mária Stehlíka, 20.7.2009).
     V septembri sa mladí ľudia v spoločnosti našich duchovných, pána farára a pána kaplána Milana stretli vo farskom dvore. Účel stretnutia bolo vytvoriť spoločenstvo, pri ktorom sa porozprávajú zážitky z prázdnin pri opekanom mäse a iných dobrotách. Tu sa zároveň plánovali ďalšie akcie a vzišla z tohto podujatia aj myšlienka urobiť si zábavu v refektári, tzv. Októberfest (Por. ZUZKA, Aj takto trávime voľný čas, in Františkánske zvony december 2006, s. 3).
     Na jeseň v tomto roku sme začali pripravovať birmovancov na prijatie sviatosti birmovania, ktorá bude niekedy koncom školského roku (Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony jún 2007, s. 1 + spomienka Mária Stehlíka, 24.3.2009).
     V októbri (Por. MURDZA, PETER, Farská púť na Staré Hory a návšteva Španej Doliny, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2006, 7.4.2009.) sme tiež podnikli púť k Matke Božej na Starých Horách (Por. Štatistika za rok 2006, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto). Bolo to na októbrovú fatimskú sobotu. V autobuse pútnici vytvorili modlitbou a spevom pravú pútnickú atmosféru. Hneď po príchode išli účastníci púte k soche Panny Márie, kde bol duchovný program: piesne, modlitba posvätného ruženca. Zúčastnili sa ešte sv. omše a pobožnosti krížovej cesty. Bol čas aj na individuálnu modlitbu v Bazilike Navštívenia Panny Márie. V tento deň naši putujúci farníci išli aj do starej banskej osady Španej Doliny, kde videli mnohé stavebné a kultúrne pamiatky v rozpätí nadmorskej výšky 390 – 1 100 m. n. m., ktoré sú rezerváciou ľudovej architektúry. S gotickým kostolom Premenenia Pána, ako aj ďalšími zaujímavosťami súvisiacimi s baníctvom v tejto oblasti pooboznamoval našich farníkov miestny správca farnosti dp. Daniel Bédi (Por. JANKA, Púť na Staré Hory, in Františkánske zvony december 2006, s. 5). O 12.00 hod. si naši farníci pozreli banský orloj aj zvnútra, keďže vtedy sa otvoril (spomienka dp. Petra Murdzu, 27.3.2009).
     Októberfest sa uskutočnil 28.10.2006 v čase keď sa menil čas z letného na zimný a tak spoločný čas bavenia sa mohol byť o hodinku dlhší. Boli tu aj nové tváre (Por. ZUZKA, Aj takto trávime voľný čas, in Františkánske zvony december 2006, s. 3-4).
     V októbri sa začala výstavba kláštora Najsvätejšej Trojice na území našej farnosti, blízko domu sestier Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Kláštor bude slúžiť Sestrám služobniciam Ducha Svätého ustavičnej poklony – SSpSAP (Por. http://www.sspsap.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=58:historia prichodu -ssps-ap-na-slovensko-a-zaloenia-prveho-klatora&catid=25:historia&Itemid=55#comments, 31.3.2009 + úvaha Mária Stehlíka, 31.3.2009).
     V tomto roku prebehla rekonštrukcia organa v Kostole sv. Urbana na Zobore (Por. Štatistika za rok 2006, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto). Práce boli realizované v mesiacoch júl až október 2006 (Por. MURDZA, PETER, Generálna oprava organa v Kostole sv. Urbana na Zobore, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2006, 7.4.2009).
     26.11.2006, na sviatok Krista Kráľa sa uskutočnilo požehnanie zrekonštruovaného organa v zoborskom kostolíku, ktoré sa uskutočnilo v rámci sv. omše a organ požehnal hlavný celebrant, náš pán farár Peter Murdza. Pri sv. omši mu koncelebrovali titulárny kanonik Karol Hyrošš a pán dekan Štefan Turček. S reštaurovaním sa začalo v lete, vzhľadom na to, že niektoré píšťaly nehrali, alebo hrali falošne. Bol premiestnený aj hrací pult, lebo bol umiestnený bokom k oltáru. Najprv sa však musel odstrániť niekoľko stokilogramový trezor vľavo úplne vzadu vzhľadom na os kostola, pretože až potom sa tu mohol osadiť drevené pódium pre hrací pult a uložili sa vzduchové hadičky ku klávesám. Píšťaly boli vyčistené a naspäť osadené, organ bol naladený a reštaurátor vymaľoval všetky súčasti organu. Práce sa realizovali vďaka sponzorskému daru (Por. FARÁR, Posviacka organa v zoborskom kostole, in Františkánske zvony december 2006, s. 4).
     V tomto roku sa uskutočnili aj tieto podujatia: prvé sv. prijímanie detí, výlet spevokolu Plamienok na Oravu, hody na sv. Urbana v zoborskom kostolíku a na sviatok sv. Petra a Pavla vo farskom kostole, stretnutie farskej pastoračnej rady, diecézne Večeradlo členov mariánskeho kňazského hnutia v našom farskom kostole, premietanie diapozitívov zo spoločnej púte (v našom refektári), sústredenie spevokolu Glória v Bošanoch a úspešné vystúpenia na viacerých podujatiach (Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony december 2006, s. 1).


2007

     20. mája (7. veľkonočná nedeľa) prijalo 18 detí prvýkrát Pána Ježiša v Eucharistií v našom farskom kostole. Príprava prebiehala v škole počas hodín náboženskej výchovy a každú nedeľu počas detských sv. omší. Deti pripravoval a taktiež slávnostne voviedol do kostola sv. Petra a Pavla pán kaplán Milan Kozák. Slávnosť umocnil detský spevácky zbor Plamienok (Por. Prvé sväté prijímanie, in Františkánske zvony jún 2007, Príloha – zo života farnosti, s. 1).
     V tomto roku sú naši miništranti celkoví víťazi miništrantského turnaja v Nitre, lebo v mladšej, ako aj staršej kategórií máme 1. miesto (viď. poháre v sakristií farského kostola, 15.4.2009).
     V predvečer spomienky sv. Urbana, patróna kostola na Zobore sa stretli naši mladí farníci vo farskom dvore, kde zažili vzájomné spoločenstvo spolu s kňazmi aj pri pochutinách (Por. Stretnutie mladých na farskom dvore v predvečer oslávi sv. Urbana. Patróna kostola na Zobore, in Františkánske zvony jún 2007, Príloha – zo života farnosti, s. 2).
     V nedeľu na sviatok Zoslania Ducha Svätého, 27.5.2007 (Por. Hody na sv. Urbana, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2007, 8.4.2009.) sme mali hodovú sv. omšu na Zobore, v kostole sv. Urbana, ktorú celebroval dp. Mons. ThDr. Michal Baláž, PhD., spolu s naším pánom farárom Ing. Petrom Murdzom, SF. Po nej nasledovalo požehnanie viníc a agapé (Por. Slávnostná hodová sv. omša v kostole sv. Urbana na Zobore. Po nej nasledovala posviacka viníc a agapé, in Františkánske zvony jún 2007, Príloha – zo života farnosti, s. 2).
     „V nedeľu 3. júna 2007, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, prijalo z rúk nášho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka, 127 chlapcov a dievčat sviatosť birmovania v našom farskom kostole“ (Sviatosť birmovania, in Františkánske zvony jún 2007, Príloha – zo života farnosti, s. 1).
     „Naša púť do San Giovanni Rotonda začala vo štvrtok 14. júna 2007 vo večerných hodinách, kedy autobus so 44 pútnikmi odchádzal z Nitry. Po nočnom presune autobusom sme sa ráno zastavili neďaleko Jadranského mora v Lorete. Prezreli sme si nádhernú baziliku, v ktorej sa nachádza domček Svätej rodiny, ktorý bol podľa legendy na konci 13. storočia prenesený z Nazareta do Talianska. Tu sme v kaplnke pod bazilikou mali sv. omšu. Z Loreta sme sa presunuli do Lanciana. Tu okolo roku 700 slúžil sv. omšu kňaz rádu sv. Bazila. Po slovách premenenia však začal pochybovať o skutočnej prítomnosti Krista pod spôsobom chleba a vína. Vtedy sa stal mimoriadny zázrak: Pred jeho očami sa hostia premenila na kúsok živého mäsa a v kalichu sa víno premenilo na krv. Zrazená presvätá Krv a Telo sa dodnes uchovávajú v relikviári zo slonoviny. V ceste sme pokračovali ďalej a naše piatkové putovanie sme zakončili príchodom a ubytovaním sa v San Giovanni Rotonde.
     V sobotu ráno sme vyrazili do Monte San Angelo, kde sa nachádza jaskyňa, v ktorej sa v 5. stor. niekoľkokrát zjavil anjel. V tejto jaskyni sme mali sv. omšu a po nej odborný výklad od jedného z miestnych rehoľných bratov. Popoludnie sme strávili oddychom pri mori spojeným s kúpaním. Večer sme sa zúčastnili v San Givanni Rotonde pri novej bazilike na ruženci, spojenom so sviečkovým sprievodom.
     Celú nedeľu sme prežili v pôsobisku sv. Pátra Pia v San Giovanni Rotonde. Doobeda sme mali sv. omšu v starom kostole, kde slúžieval sv. omše. Po nej sme navštívili jeho hrobku a múzeum. Poobede sme sa pomodlili ešte krížovú cestu.
     V pondelok ráno po sv. omši a raňajkách sme sa vydali na spiatočnú cestu domov. Počas dňa sme sa zastavili ešte raz pri mori a po okúpaní sme pokračovali nočným presunom do Nitry, kam sme v utorok ráno šťastne dorazili.
     Naše putovanie nám pomohlo spoznať nielen pekné kostoly, mestá a prírodné útvary, ale aj ľudí ochotných pomôcť a poradiť. No najdôležitejšie z nášho putovania, ako povedal jeden miestny rehoľný brat, nie je to, čo sme videli a počuli, ale to, ako sa odteraz zmení náš život“ (Farská púť do San Giovanni Rotonda, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2007, 31.3.2009).
     V tomto roku si pripomíname 220. výročie od založenia našej farnosti (Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony jún 2007, s. 1), stalo sa tak 10.6.1787 rozdelením farnosti Nitra na dve farnosti, Nitra – Dolné mesto a Nitra – Horné mesto (Por. DUBRAVICKÁ, VILMA, História farnosti Nitra, Horné mesto – františkáni, UK CMBF TI – magisterská práca, Nitra 1997, s. 4). Do roku 1786 bol farským kostolom Nitry kostol sv. Jakuba (Por. FUSEK, GABRIEL, ZEMENE, MARIÁN R., Dejiny Nitry, Od najstarších čias po súčasnosť, Mesto Nitra, Nitra 1998, s. 223 – 224), ktorý stál zhruba ako je dnešné Ponitrianske múzeum (poznámka Mária Stehlíka, 3.4.2009) a ktorý bol rozobratý kvôli dezolátnemu stavu po požiaroch, okrem veže, ktorá stála ešte storočie po zániku kostola. Do júna 1787 bol dočasným farským chrámom, Kaplnka sv. Michala (stojí na mieste ešte staršieho farského kostola ako bol kostol sv. Jakuba) a potom keď sa delila nitrianska farnosť náš chrám je povýšený na farský pre farnosť Nitra – Horné mesto a farským kostolom pre Nitru – Dolné mesto sa stáva ešte nedokončený piaristický kostol so súhlasom panovníka (Por. FUSEK, GABRIEL, ZEMENE, MARIÁN R., Dejiny Nitry, Od najstarších čias po súčasnosť, Mesto Nitra, Nitra 1998, s. 223 – 224).
     Hody na sviatok apoštolských kniežat sv. Petra a Pavla, patrónov nášho farského kostola a našej farnosti sme oslávili slávnostnou sv. omšou v nedeľu 1.7. a po nej bolo vonku občerstvenie (Por. Hody na sv. Petra a Pavla, in Františkánske zvony december 2007, s. 3 + spomienka Mária Stehlíka, 24.3.2009). Slávnostným kazateľom a celebrantom bol dp. ThDr. Pavol Linet, správca farnosti v Dražovciach. Slávnosť bola tiež pripomenutím si 220. rokov od založenia farnosti (Por. Hody na sv. Petra a Pavla, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2007, 31.3.2009).
     1.7. máme znovu nové personálie vo farnosti. Pán kaplán Mgr. Milan Kozák odchádza po troch rokoch z našej farnosti (Por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 161 + por. Acta Curiae Episcopalis Nitriensis – obežník Nitrianskej diecézy 3(2007), s. 18) a namiesto neho, na faru prichádza nový pán kaplán, čerstvý absolvent na Inštitúte Pia X. Univerzity Svätého Kríža v Benátkach, ICLic. Michal Rajec (Por. Acta Curiae Episcopalis Nitriensis – obežník Nitrianskej diecézy 3(2007), s. 16 a 19). Namiesto pána kaplána Mgr. Andrzeja Drogoša SDS, ktorý bude mať na starosti ako výpomocný duchovný Hospic – Dom pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre (Por. Acta Curiae Episcopalis Nitriensis – obežník Nitrianskej diecézy 3(2007), s.19), sa stáva (taktiež kaplánom na diaľku) Mgr. Jacek Malaga SDS (poliak). Vedia pekne po slovensky (Por. Acta Curiae Episcopalis Nitriensis – obežník Nitrianskej diecézy 3(2007), s. 20 + spomienka Mária Stehlíka, 26.3.2009).
     V tomto roku bola odizolovaná veža farského kostola a taktiež všetky omietky boli urobené nanovo v mieste prác a tam, kde boli poškodené. Nakoniec bola vymaľovaná fasáda na veži a priľahlé steny kostola (od ulice) pôvodnou farbou do výšky rímsy (priľahlé steny až po rímsu pod strechou) tak, aby to bolo farebne zladené k ostatnej fasáde (Por. Štatistika za rok 2007, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto + spomienka dp. Petra Murdzu, 27.3.2009 a Mária Stehlíka, 31.3.2009). Tiež sa zrealizovala sčasti generálna oprava farského organu (Por. Štatistika za rok 2007, Rímskokatolícky farský úrad Nitra – Horné mesto), ktorá sa začala realizovať cez letné prázdniny (Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony december 2007, s. 1)
     V auguste tohto roku bola v zoborskom kostole postavená ambona (Por. Výstavba kazateľnice v Kostole sv. Urbana na Zobore, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2007, 8.4.2009). „Je na vyvýšenom podstavci a z pohľadovej strany je drevená časť kónická, hore nad pultom je užšia, takto tvorí akýsi komplet s obetným stolom, ktorý sa tiež smerom hore zužuje. V strede zvislej dosky je na ambone umiestnený pozlátený kríž, kde korpus je vytvorený dierou v tvare zomrelého Ježiša Krista“ (STEHLÍK, MÁRIO, História Kostola sv. Urbana na Zobore (Pokračovanie z minulého čísla), in Františkánske zvony december 2008, s. 2).
     Po dvojročnej, alebo ešte skôr trojročnej prestávke, keď študenti vysokoškoláci mávali sv. omšu v stredy v Kostole navštívenia Panny Márie, sa znovu od akademického roku 2007/2008, s nástupom nového univerzitného kaplána ThDr. Ľubomíra Hlada vracajú k nám do Kostola sv. Petra a Pavla (spomienka Mária Stehlíka, 12.12.2008 + por. Schematizmus nitrianskej diecézy, LÚČ, Bratislava 2006, s. 143).
     Od tohto roku je stále uložená sviatosť Eucharistie vo svätostánku v meditačnej miestnosti v Seminári sv. Gorazda (žltá budova), miestnosť používa exorcista (spomienka bohoslovca Petra Mlyniského, jeseň 2008).
     „Na prvú adventnú nedeľu bol popoludní v našom farskom kostole benefičný koncert“ (MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony december 2007, s. 1).
     Sv. Mikuláš zavítal medzi deti v našom farskom kostole (Por. Sv. Mikuláš vo farskom kostole, in Františkánske zvony december 2007, s. 3), aby obdaroval deti a aby sme si pripomenuli tohto populárneho svätca aj s aplikáciou na vlastný život, ako je zvykom aj v našej farnosti vždy na jeho sviatok, resp. v jeho okolí (úvaha Mário Stehlík, 24.3.2009).
     V tomto roku Sv. otec Benedikt XVI. menoval nášho bývalého správcu farnosti dp. Milana Kupčíka za pápežského kaplána - Mons. (informácia z pracovnej databázy Mária Stehlíka, 22.7.2009).
     Na druhú adventnú nedeľu sa stretla pastoračná rada, ktorá sa okrem iného dohodla na tom, že v pôste urobíme duchovnú obnovu pre tých, čo budú mať záujem a farská púť z našej farnosti bude v budúcom roku do Lúrd (Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony december 2007, s. 1), keďže bude 150. výročie od zjavenia Panny Márie v Lurdoch a je možné získať plnomocné odpustky (úvaha Mário Stehlík, 24.3.2009).
     Vianočnú výzdobu prišli pomôcť urobiť najmä mládežníci, po nej bolo občerstvenie v malej zasadačke na fare (Por. Fotografie vo Vianočná výzdoba, in http://www.farnosti .info/fuhmnitra/ v archíve 2007, 8.4.2009).
     Pred Vianocami bol tradičný „orechový ruženec“, ktorý sa modlili mladí v refektári, pričom si z orechov (zdravasové zrnká) a aj ovocia (otčenášové zrnká a kríž) vytvorili na zemi obrazec ruženca (Por. Fotografie v Orechový ruženec, in http://www.farnosti.info/ fuhmnitra/ v archíve 2007, 8.4.2009).


Rok 2008

     „14.2.2008 došlo k hlbokej reorganizácií viacerých diecéz Slovenska“ (JUDÁK, VILIAM, 2. Dekrét o zriadení, pozmenení a pomenovaní dekanátov Nitrianskej diecézy, in Acta Curiae Episcopalis Nitriensis – obežník Nitrianskej diecézy 2(2008), s. 10). (celá západná provincia má úplne nové hranice všetkých diecéz a vo východnej provincií zaznamenala zmenu Rožňavská diecéza, ktorej bol pridaný dekanát Brezno, ktorý doteraz patril do Banskobystrickej diecézy). Naša farnosť zostáva stále súčasťou Nitrianskej diecézy. Naša diecéza pribrala veľa farností z bývalej Bratislavsko – trnavskej arcidiecézy a mnohých sme sa vzdali v prospech úplne novej Žilinskej diecézy, novej Trnavskej arcidiecézy a novej Banskobystrickej diecézy (spomienka Mária Stehlíka, 26.3.2009). V starej Nitrianskej diecéze sme mali 171 farností v 15. dekanátoch a od 14.2.2008 má nová Nitrianska diecéza 197 farností, z ktorých len 71 je z pôvodnej Nitrianskej diecézy. Počet dekanátov tu ešte ťažko uvádzať, keďže niektoré sú okyptené. Kým v Nitrianskej diecéze pred reorganizáciou diecéz sme mali asi 871 059 obyvateľov, z toho katolíkov 710 000, teraz v novej diecéze máme asi 701 416 obyvateľov, z toho 578 712 katolíkov (informácie z pracovnej databázy Mária Stehlíka ku dňu reorganizácie diecéz 14.2.2008).
     Od 25.4.2008 má nová Nitrianska diecéza pozmenené hranice dekanátov, náš dekanát sa zmenšil, ale naša farnosť Nitra – Horné mesto zostala súčasťou Nitrianskeho dekanátu (Por. JUDÁK, VILIAM, 2. Dekrét o zriadení, pozmenení a pomenovaní dekanátov Nitrianskej diecézy, in Acta Curiae Episcopalis Nitriensis – obežník Nitrianskej diecézy 2(2008), s. 10 + spomienka Mária Stehlíka, 26.3.2009). Nová Nitrianska diecéza má odteraz 17 dekanátov (informácie z pracovnej databázy Mária Stehlíka ku dňu reorganizácie diecéz 14.2.2008).
     13.4.2008 náš pán farár Peter Murdza požehnal organ vo farskom kostole po generálnej oprave a následne po požehnaní bol koncert (Por. MURDZA, PETER, Posviacka organa po generálnej oprave vo farskom kostole a koncert, in http://www.farnosti.info/ fuhmnitra/ v archíve, 31.3.2009). Vystúpili na ňom sopranistka Eva Šillerová, tenorista Andrej Barčák (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu, 15.4.2009), flautistka Miriam Ďurišová (spomienka Márie Plšekovej, 4.2009), organistka Mária Plšeková a huslista Samuel Mikláš (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu, 15.4.2009).
     19.4.2008 si z detského spevokolu Plamienok urobili výlet na Zobor (Por. MURDZA, PETER, Výlet detského spevokolu Plamienok na Zobor, in http://www.farnost.info/fuhmnitra/ v archíve, 6.4.2009).
     Na slávnosť Najsvätejšej Trojice, 18.5.2008, prijalo v Eucharistii Pána Ježiša po prvýkrát 29 detí v našej farnosti. Príprava prebiehala v škole na hodinách náboženstva a tiež pri detských sv. omšiach, a to každú nedeľu vo farskom kostole. Do slávnostne vyzdobeného Kostola sv. Petra a Pavla priviedol deti pán kaplán Michal Rajec. Náš detský spevokol Plamienok umocnil svojim spevom peknú slávnosť (Por. MURDZA, PETER, Prvé sväté prijímanie, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve, 6.4.2009).
     „V nedeľu 25. mája 2008 sme v kostolíku na Zobore oslavovali sv. Urbana, ktorému je tento kostol zasvätený. Slávnostným celebrantom a kazateľom sv. omše bol kanonik ICLic. František Šútor. Po sv. omši nasledoval obrad požehnania viníc a polí. Po skončení slávnosti bolo už tradičné agapé, na ktorom nechýbalo dobré vínko našich vinárov a chutné koláče a iné špeciality našich gazdiniek“ (MURDZA, PETER, Hody na sv. Urbana, in http://www.farnosti .info/fuhmnitra/ v archíve, 6.4.2009).
     V tomto roku sme sa tiež vydali na púť, s cieľovou stanicou Lurdy, keďže máme v tomto roku 150. rokov od zjavenia sa Panny Márie v Lurdoch (úvaha Mária Stehlíka, 31.3.2009). „Na púť sa nás vydalo 46 pútnikov v stredu 11.júna 2008 večer. Našou prvou zastávkou bolo druhé najväčšie mesto Talianska - Miláno, kde sme si pozreli prekrásny neskorogotický Milánsky dóm, Galériu Vittoria Emmanuela II. a námestie Vittoria Emanuela II., na ktorom sa nachádzali aj budovy operného divadla Teatro La Scala a banka Intesa Sanpaolo, ako aj socha známeho maliara Leonarda. S Milána sme ďalej putovali do hlavného mesta Piemontu, Turína, kde žil a pracoval zakladateľ rehoľnej spoločnosti saleziánov, svätý kňaz Don Bosco. Tu vo štvrti Valdocco z bývalého Pinardiho domu a kôlne vzniklo prvé trváce Don Boscovo oratórium a neskôr krásna bazilika Panny Márie Pomocnice kresťanov, kde je v sklenej rakve vystavené telo Dona Bosca. Sv. omšu sme mali v kostolíku sv. Františka Saleského, po ktorej sme si pozreli Pinardiho kaplnku (prvú kaplnku, ktorú vybudoval Don Bosco), múzeum, v ktorom sme si prezreli priestory a predmety spojené so životom a činnosťou Don Bosca, ako aj Baziliku Panny Márie Pomocnice. Po prehliadke sme sa presunuli do centra mesta, kde našim hlavným cieľom bol kostol, v ktorom sa nachádza turínske plátno (plátno, do ktorého bolo zabalené ukrižované Kristovo telo a vložené do hrobu). Niektorí boli pozrieť symbol tohto mesta vyhliadkovú vežu Mole Antonelliana, vysokú 168 metrov. Večer sme prišli do Becchi na miesto, kde sa Don Bosco narodil v roku 1815 a kde prežil svoje detstvo. Ubytovali sme sa neďaleko Don Boscovho rodného domčeka na vrchu Colle Don Bosco, v komplexe, kde sa nachádzajú študovne, ihriská, múzeá a krásny dvojitý chrám (vrch, podzemie). Ubytovaní sme boli v turistickej ubytovni mládežníckeho typu, s veľkými izbami s poschodovými posteľami a centrálnym vypínaním svetla. Takže tí, ktorí sa dlhšie zdržali v sprche mali smolu a do postele museli ísť už len po pamäti. Noc tu bola veľmi živá...
     V piatok ráno sme mali sv. omšu v kostole Panny Márie Pomocnice, ktorý je pri rodnom dome Dona Bosca. Po sv. omši sme si prezreli rodný dom Dona Bosca a zastavili sme sa pri kaplnke, ktorá je na mieste, kde mal 9 ročný Janko, neskôr Don Bosco, sen, ktorý poznačil jeho život a podľa ktorého si mal získavať srdcia chlapcov dobrotou a láskou. Po raňajkách sme sa vydali na ďalší dlhý presun do francúzskeho pútnického mesta Lurdy, ktoré leží v údolí pod Pyrenejami. Tu sme sa vo večerných hodinách ubytovali v ubytovni Cite Saint Pierre, ktorá je od jaskynky zjavenia vzdialená na 25 minút pešej chôdze.
     V sobotu skoro ráno sme mali sv. omšu v jaskynke zjavenia Panny Márie (Massabielská jaskyňa), kde sme stretli aj ďalších slovenských pútnikov. V konferenčnej sále nám premietli dokument o Lurdoch v slovenčine.
     Z príležitosti 150. výročia zjavenia sa Panny Márie, teraz už svätej Bernadete Soubirousovej bolo možné každý deň získať plnomocné odpustky, kde okrem bežných podmienok bolo treba splniť aj ďalšiu, a to navštíviť štyri miesta, ktoré sa spájali so životom sv. Bernadety. K tomuto sme dostali každý kartičku a na každom z týchto miest nám dali nálepku. Prvé bola jaskynka, kde sa Panna Mária zjavila Bernadete, potom návšteva domu Cachot - bývalé väzenie, kde bývala rodina Soubirusových v časoch zjavení, farský kostol – tu sa nachádza krstiteľnica, v ktorej bola Bernadeta pokrstená a nakoniec mestskú nemocnicu (Hospic), kde sa nachádza zachovaná časť kaplnky, kde bola Bernadeta na prvom sv. prijímaní. Večer sme sa zúčastnili ružencovej procesie so zapálenými sviecami, ktorá išla od jaskyne zjavenia po Anjelskú bránu a končila sa pri bazilike Ružencovej Panny Márie. Tieto procesie si vyžiadala Panna Mária, pri svojich zjaveniach.
     V nedeľu sme sa zúčastnili medzinárodnej sv. omše, vo veľkej bazilike Pia X., ktorá môže naraz pojať až 27 000 ľudí. Tu sme videli množstvo chorých, niektorých na vozíčkoch, iných ležiacich, veľké množstvo dobrovoľníkov, zdravotných a rehoľných sestier, kňazov a hlavne pútnikov z celého sveta. Po svätej omši sme mali voľný program. Niektorí ho strávili v lurdskom kúpeli, iní prehliadkou bazilík, či kúpou suvenírov. O 16 hodine sme mali krížovú cestu, ktorá je umiestnená okolo vrchu za jaskyňou a hornou bazilikou. Večer sa ešte tí viac zdatní vybrali na sviečkový ružencový sprievod, ktorý sme tento krát pozorovali zo strechy a rámp ružencovej baziliky.
     V pondelok ráno po sv. omši, ktorú sme mali v komplexe Cite Saint Pierre, naše putovanie pokračovalo do mariánskej svätyne v La Salette. Cestou sme sa ešte zastavili pri mori. Keďže nás more neprivítalo počasím vhodným na kúpanie, aspoň sme si ovlažili nohy a nazbierali krásne mušle. No našli sa odvážlivci, ktorí neodolali sile mora a okúpali sa. Po prestávke pri mori sme ďalej putovali do vysokohorského pútnického miesta La Salette (1800 m n.m.) uprostred francúzskych Álp, kde sa v roku 1846 Melánii a Maximovi, zjavila Panna Mária. Hlavnou myšlienkou posolstva bolo pokánie, modlitba a svätenie nedele. Toto pútnické miesto je obklopené prekrásnou alpskou prírodou. Okolo nás sa nachádzali vysoké zelené kopce a lúky zakvitnuté všakovakými druhmi kvetov. Niektoré vzdialenejšie kopce boli miestami pokryté snehom. Cestou dolu z La Salette sme ďakovali Pánu Bohu za zdatných šoférov, ktorí zvládli náročnú vysokohorskú serpentínovú cestu bez zvodidiel, plnú kľukatých zákrut s hlbokými zrazmi po stranách a šťastlivo nás dopravili až dolu.
     Plní zážitkov sme sa vydali cez Švajčiarsko, Nemecko a Rakúsko na cestu domov. Našou poslednou zastávkou boli vodopády Rheinfall v severnom Švajčiarsku, na rieke Rýn, ktoré patria medzi najväčšie riečne vodopády v Európe. Odtiaľ sme pokračovali už rovno domov. Do Nitry sme šťastlivo dorazili v stredu okolo 9.30 hod.“ (MÁRIO, ZUZKA, Farská púť do Lúrd pri príležitosti 150. výročia zjavenia Panny Márie – Naše putovanie..., in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve, 31.3.2009). Od 19. – 22.6.2008 si urobil náš detský spevokol Plamienok výlet do Terchovej, jedna z účastníčok o tom napísala: „Po ďalšom roku nášho pôsobenia sme sa opäť vybrali na výlet. Tento rok sme sa rozhodli ísť do Terchovej. A to vďaka našim kňazom – p. farárovi Murdzovi a p. kaplánovi Rajcovi. Bolo nám veľmi fajn. Aj keď niektoré naše staršie dievčatá s nami neboli a chýbali nám. Po iné roky sme čas trávili prechádzkami po krajine, súťažami a hrami, ale tento rok sme viac turistikovali. Takže, bolo nás 17 – p.kaplán, Lapi, Zuzi, Luci, Mišo, Katka, Peťo, Majka, Viki, Natálka, Terezka, Maťko, Dávidko, Katka, Tomáško, Paulínka a Ľudmilka. Odchádzali sme o deň skôr – vo štvrtok popoludní. Cestovali sme vlakom do Žiliny a odtiaľ autobusom do Techovej. Po ceste tam sme si zakývali s p. kaplánom, ktorý viezol naše ťažké batohy, aby sa nám cestovalo príjemnejšie. Po pricestovaní sme sa museli ešte trochu prejsť k nášmu novému domovu. Ale to nám vôbec nevadilo, aspoň sme si ponaťahovali skrehnuté svaly a vetrík nás príjemne osviežil. Chata nás príjemne prekvapila – bola veľká, pekne zariadená a moderná, neďaleko centra dediny, v tichom prostredí. Keď sme sa ubytovali a najedli ( pozdravujeme všetky mamičky a babičky, ktoré svoje kuchárske umenie premenili na naše mňamky poklady ), zahrali sme sa. Každý si niečo našiel. Neskôr večer pricestovala Terezka spolu s celou posádkou. Okrem seba nám priniesli aj výborné zásoby papaníčka. Mňamky – mňamky. Večierka bola o 21,45 h, aj keď niektorí zaspali skôr. Na ďalší deň nás čakala pekná túra – chata Pod Grúňom. Po budíčku o 7,00 sme rýchlo zjedli raňajky ( nad ktorými fajnové jazýčky ohŕňali nošteky ) a doslova sme utekali na autobus. Na zastávke už čakala riadna skupinka detí s pani učiteľkami, ktoré išli na tú istú trasu ako my. Bola to adrenalínová jazda. V autobuse, ktorý má kapacitu asi 80 ľudí, bolo nasardinkovaných 120 ľudkov – pomedzi to aj my. Tak nám občas zamŕzal úsmev na tvári, keď chcel ešte niekto pristúpiť a do preplneného autobusu kričal : „ Posuňte sa !“ ( Keď ste sa pozreli zvonka, autobus nevyzeral až taký plný, lebo deti, ktoré v ňom stáli - každé na jednej nohe - nebolo pomedzi sedadlá vidieť. ) Ale predsa sme sa len dostali tam, kam sme potrebovali – do Vrátnej. Odtiaľ sme ( niektorí po druhých raňajkách ) putovali na chatu pod Grúňom. Po ceste hore sme obdivovali krásu prírody a ticho v nej. Keď sme vyšli z lesa, privítala nás voňavá lúka s nádhernými kvietkami a čistou bystrinkou, v ktorej sme sa osviežili. Slnečko príjemne hrialo a vtáčiky pekne spievali. Vedľa chaty boli preliezačky, kolotoč, malé ihrisko s basketbalovým košom. Vnútri podávali príjemnú chladenú kofolu a pre starších aj pivko. ( Všetko s mierou a vo všetkej počestnosti :o) ) Veru by sme tam zostali až do večera, keby nás nebol trochu vystrašil veľký sivý mrak nad našimi hlavami. Tak sme sa asi po 3 – 4 hodinách pobrali dolu. Mišo – organista si to šinul bosý. A my ostaní - pekne v topánkach. Keďže sme boli príjemne rozohriati, na zastávke, kde sme čakali na autobus, sme sa schladili nanukmi ( za ktoré ďakujeme p. farárovi, ktorý na nás nešetril ). Na chate staršie deti prichystali program – hľadanie pokladu - pre mladšie deti. Vyhrali dievčatá. Neskôr podobné hľadanie čakalo aj nás – dospelých, a to ženy a mužov zvlášť. Hádajte, kto vyhral. Samozrejme - chlapi ! ( No a čo, my ženy vieme zasa lepšie variť a upratovať. :o) ) Po chutnej večeri p. kaplán odslúžil pre nás sv. omšu, potom sme sa ešte chvíľu zahrali a šli sme spať – teda aspoň mladšia posádka. V sobotu nás čakala ďalšia náročná túra. Jánošíkove diery. Už sme ale nemuseli na autobus utekať. Aj cesta bola príjemnejšia – nie sardinková. Vykročili sme teda po peknej ceste, ktorá nás zaviedla až ku parádnemu vodopádu a….k rebríkom. Cesta hore bola náročná, ale veľmi krásna. Dobre si všimnite fotky - nádherné prostredie ! Keď popod vaše nohy, len kúsok pod vami alebo vedľa vás, tečie a silno hučí ohromný prúd vody ! Vysoko nad vašimi hlavami sú obrovské skaly ! No náááááááádhera ! Stúpali sme veselo hore. Riadne sa nám prečistili pľúca. No, ale veď o to šlo. Občas bola cesta trochu nebezpečná, ale my - kamaráti – sme si pomáhali. Podali sme si ruky, poposúvali nohy, pridržali sa, posunuli rebrík, odviazali reťaz........ :o) Hore na rázcestí sme sa rozdelili. Mišo a Lucia pokračovali ďalej a my sme sa inou peknou cestou vracali dolu. ( Z čoho bola Viki dosť smutná. :o( Ale my sme ju rozveselili. :o) ) Dolu na začiatku dedinky sme sa ešte trochu vyšantili – p. kaplán nás poriadne ponaháňal. Po návrate sme boli málo unavení, veď čo je to pre nás, zdolať Jánošíkove diery, ponaháňali sme ovečky na neďalekom kopčeku. Ale naháňali sme ich zrejme dosť dobre, lebo keď sme vyliezli na kopec, kde ich z diaľky bolo vidieť, boli zrazu na inom. Možno sa nás naľakali. Večer na chate sme si urobili opekačku. Napapkali sme sa do popuku. Zaspievali sme si, zohriali sa, porozprávali, povzbudili, zasmiali. Jednoducho nám bolo fajn. Popritom, ako si niektorí opekali, Zuzi a Luci piekli pizzu na nedeľný obed na zázračnej trúbe. Prečo zázračnej? Lebo to bol zázrak, že vôbec niečo upiekla. Vlastne skôr pripiekla. No, čo už. V nedeľu nám to trochu chrumkalo pod zubami. Keďže sa nám ale ešte nechcelo spať a najedení sme už boli, išli sme sa pozrieť do dediny na Jánske ohne. Niektorým už riadne klipkali očká, ale cestu do postele zvládol každý po svojich. V nedeľu to už malo rýchly spád. Po pudingovo-mušličkových raňajkách sme sa zbalili, vyhodnotili bodovanie izieb, zagratulovali Paulínke, ktorá mala meniny a počkali sme na sv. omšu. Po nej sme zjedli obed, tete domácej zaspievali peknú pesničku a štartovalo sa na autobus. P. kaplán nám znova odviezol batožinu, takže sa nám dobre cestovalo. Teta Majka, Viki a Dávidko cestovali autom, takže sme sa s nimi rozlúčili skôr. Po ceste sme prišli aj o Michala s Luckou, ktorí sa odpojili v Žiline. Takže do Nitry nás prišla už len malá kôpka“ (Výlet spevokolu Plamienok do Terchovej, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve, 6.4.2009).      Naša mladá farníčka píše o stretnutí mládeže na farskom dvore takto: „Sobotný večer - 28.6.2008 na farskom dvore sa niesol v znamení opekačky. Vôňa mäska a klobások sa tiahla do neskorých nočných hodín. Mladší i starší, všetci sme si pochutnávali na výborne ugrilovaných dobrotách. Dobrú náladu podporil spev a zvuk gitary a radosť zo stretnutia bolo vidieť na každom z nás. Táto akcia bola i poďakovaním nás - mladých katolíkov pánu kaplánovi Michalovi Rajcovi za celý rok pôsobenia v našej farnosti. Sviatok sv. Petra a Pavla bol príležitosťou ku gratulácii nášmu milému pánu farárovi Petrovi Murdzovi, ktorému ďakujeme, že na nás „ovečky“ nezabúda a staral sa o celú akciu“ (MARIANNA, Stretnutie mládeže na farskom dvore na sviatok sv. Petra a Pavla, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve, 6.4.2009). Na stretnutí mládeže sa v sobotu zúčastnil aj pán kaplán P. Jacek (Por. fotografie za článkom MARIANNA, Stretnutie mládeže na farskom dvore na sviatok sv. Petra a Pavla, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve, 6.4.2009).
     „V nedeľu 29. júna 2008 sme oslávili patrónov nášho farského kostola sv. Petra a Pavla. Slávnostným kazateľom a celebrantom sv. omše bol ThDr. Stanislav Kaššovic, správca farnosti Ivanka pri Nitre. Po skončení slávnosti bolo už tradičné agapé pred kostolom“ (MURDZA, PETER, Hody sv. Petra a Pavla, in http://www.farnosti.info/ fuhmnitra/ v archíve, 6.4.2009).
     V zmysle dekrétu (prot. č. 1157/2008) nášho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka, ktorý v zmysle svojich právomocí, z príležitosti Roku sv. Pavla pri 2000. narodeninách sv. Pavla, stanovuje náš farský chrám sv. Petra a Pavla za miesto, kde je možné získavať odpustky na vyrovnanie cesty pre prijatie najvyššieho stupňa vnútorného očistenia veriacich, pri slávnostnom otváraní a ukončovaní Roka sv. Pavla, v nedele a v prikázané sviatky, ak sa pobožne zúčastnia na verejnej bohoslužbe, alebo na pobožnosti k úcte apoštola národov za obvyklých podmienok (Por. Dekrét nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka z 26.6.2008, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v Téma, 6.4.2009).
     V tomto roku vystriedal pána kaplána ICLic. Michala Rajeca, ktorý odchádza síce nie ďaleko, na Biskupský úrad, tu v Nitre (Por. Acta Curiae Episcopalis Nitriensis – obežník Nitrianskej diecézy 3(2008), s. 27), pán kaplán ThLic. Marcel Cíbik (Por. Acta Curiae Episcopalis Nitriensis – obežník Nitrianskej diecézy 3(2008), s. 26), ktorý od roku 2005 prednáša patrológiu na Teologickom inštitúte v Nitre (spomienka Mária Stehlíka, 26.3.2009). Pán kaplán Marcel Cíbik preberá starostlivosť o miništrantov. V pondelky hrávajú futbal spolu v telocvični ZŠ Nábrežie mládeže (spomienka ThDr. Marcela Cíbika, PhD., 20.4.2009).
     15.7.2008 zomrel v Beckove, kanonik na odpočinku v Nitre, náš bývalý výpomocný duchovný Mons. ThDr. Viktor Rašovec (Por. Acta Curiae Episcopalis Nitriensis – obežník Nitrianskej diecézy 4(2008), s. 37).
     V tomto roku boli upratané a vypratané sklady vo farskom dvore, ktoré sa nachádzajú za kotolňou (Por. MURDZA, PETER, Upratovanie skladov vo farskom dvore, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve, 6.4.2009).
     V tomto roku bol demontovaný starý vykurovací kotol, voľakedy boli 2 a boli namontované 2 úplne nové kotle v kotolni pri sakristií farského chrámu (spomienka dp. Petra Murdzu, koniec roka 2008). Plynom je vykurované všetko, okrem kostola, kde sú tzv. akumulačky (informácia Mária Stehlíka, 6.4.2009). V kostole na Zobore boli vymenené tri staré plynové radiátory, tzv. gamatky za nové (MURDZA, PETER, Výmena kotla vo farskej budove a troch plynových radiátorov v kostole na Zobore, in http://www.farnosti.info/ fuhmnitra/ v archíve, 6.4.2009).
     V tomto roku bol umiestnený obraz Božieho milosrdenstva v Kostole sv. Urbana na Zobore, je zavesený medzi sochou sv. Jozefa a oknom (spomienka Mária Stehlíka, 29.5.2009).
     Po letných prázdninách vznikol nový spevokol pre staršie deti. Jeho názov je Ad M.D.G., je to skratka známeho jezuitského hesla „Ad maiorem Dei gloriam!“ - „Na väčšiu Božiu slávu!“ Spevokol vedie Ing. Lucia Miháliková a Ing. Michal Búran. Odteraz sa budú striedať pri speve na detských sv. omšiach, jeden týždeň bude spievať Plamienok a druhý Ad M.D.G. Spevokol je určený pre deti nad 12 rokov (spomienka Ing. Michala Búrana, 28.5.2009).
     Vysokoškoláci aj v tomto akademickom roku začali slávnostnou sv. omšou Veni Sancte Spiritus, v tomto roku však neprišiel medzi študentov náš diecézny, alebo pomocný biskup, ale biskup Pavel Posád, pomocný biskup českobudejovický (spomienka Mária Stehlíka, 26.5.2009).
     15.11.2008 otec biskup Mons. prof. ThDr. Viliam Judák, PhD. posvätil kláštor a kaplnku s patrocíniom Najsvätejšej Trojice na Šindolke, Dražovská 15. Tieto priestory majú slúžiť v budúcnosti pre ustavičnú poklonu ľudovo nazývaných sestier „ružové sestry“ s oficiálnym názvom Sestry Služobnice Ducha Svätého večnej poklony (informácie zozbieral Mário Stehlík, 31.3.2009).
     8.12.2008 požehnal otec biskup Mons. prof. ThDr. Viliam Judák, PhD. kaplnku Ducha Svätého (je súčasťou UPC) a UPC Pavla Straussa na Univerzite Konštantína Filozofa pod Zoborom. Slávnosť otvorenia bola po otvorení novej univerzitnej knižnice a bola bez sv. omše. UPC Pavla Straussa je na území našej farnosti. Kaplnka na internáte UKF pod Zoborom bola v tomto roku tiež vynovená (informácie zozbieral Mário Stehlík, 31.3.2009).
     V tomto roku v júli a auguste opravoval vnútorné omietky vo farskom kostole sv. Petra a Pavla, farník Ing. Ľudovít Henček. Omietku opravoval pod vežou na pravej a ľavej strane asi do výšky 2 metrov, v kostole celú ľavú stenu (smer pohľadu na oltár) od zadu až po hlavný oltár (väčšinou to bolo 60 cm, štvrťstĺpy asi do výšky 1,5 m a pri soche Božského srdca Ježišovho to bolo až do výšky 2,5). Ing. Henček omietal sanačnou omietkou (proti vlhkosti). Potom robil všetky pásy na ornamentike a zarábal farby. Samotné ornamenty maľovala výtvarníčka p. Marta Dobiášová (spomienka Ing. Ľudovíta Henčeka, 28.5.2009). Maľovala ich pomocou šablóny (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu, rok 2008).
     V kultúrno – spoločenskom mesačníku Nitra sa objavil článok o kaplnke sv. Petra, sú o nej iba dve novoobjavené písomné správy, v správach je opisovaná iba sekundárne, čiže vieme, že v r. 1438 už dávno stála a v roku 1592 ešte stála. Kaplnka stála v susedstve domu Michala Dubnického, biskupského účtovníka v Hornom meste, z uvedených správ ešte vyplýva, že kaplnka ležala na rozhraní Dolného a Horného mesta (Por. KERESTEŠ, PETER, Kaplnka sv. Petra, in Nitra, kultúrno – spoločenský mesačník 10/2008, s. 13). Možno je to kaplnka, ktorú neskôr nahradil františkánsky kostol. V inom zdroji sa píše, že biskup Ján Telegdy (1619 – 1644) dal pre františkánov v Hornom meste postaviť kostol a kláštor na mieste staršej kaplnky sv. Petra a Pavla (por. GERGELYI, OTMAR, Nitra, umelecko – historické pamiatky na Slovensku, vydavateľstvo Šport, Bratislava 1969, s. 76).
     V rámci Roka sv. Pavla premietame v piatky po sv. omši vo farskom kostole dokumentárny viacdielny film o sv. Pavlovi (Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony december 2008, s. 1).
     Po úspešnom ukončení doktorandského štúdia v odbore Katolícka teológia bol slávnostne promovaný za doktora posvätnej teológie náš pán kaplán Marcel Cíbik. Promočná slávnosť sa začala o 15.00 hod. sv. omšou v Katedrálnom chráme – Bazilike sv. Emeráma v Nitre. Noví doktori – kňazi koncelebrovali sv. omšu spolu s diecéznym biskupom Mons. Viliamom Judákom, s emeritným arcibiskupom Mons. Dominikom Hrušovským (viď. oznámenie o ukončení štúdia) a ordinárom OS a OZ Mons. Františkom Rábekom. Do auly prišiel aj pán kardinál Ján Chryzostom Korec (spomienka ThDr. Martina Michalíčka, PhD., 27.5.2009). Pán arcibiskup bol aj slávnostným kazateľom naším trom doktorom a doktorke Márií Homolovej. Titul doktor dostal aj náš bývalý pán kaplán Juraj Sedláček a bývalý farník, dnes kňaz Martin Michalíček, (spomienka Mária Stehlíka, 27.5.2009).
     Aj v tomto roku sa deti streli so sv. Mikulášom (Por. MURDZA, PETER, Svätý Mikuláš vo farskom kostole, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve, 6.4.2009).
     Tešíme sa, že spevácky zbor Glória už roky spieva v našom farskom kostole každú prvú nedeľu a tiež na veľkonočné a vianočné sviatky, ako aj na iné príležitosti, napr. hody a že pekne reprezentuje aj mimo farnosti (Por. TRÚCHLY, VOJTECH, Prehľad vystúpení spevokolu Glória v roku 2008, in Františkánske zvony december 2008, s. 3 + úvaha Mário Stehlík, 24.3.2009).
     Okrem toho, že sa aj v tomto roku konali pravidelné mesačné stretnutia členov modlitbového zápasu, stretnutia členiek spoločenstva Modlitieb matiek, mnohé koncertné vystúpenia spevokolu Glória, stretnutia farskej pastoračnej rady, uskutočnilo sa aj diecézne stretnutie členov ružencových bratstiev, tu v našom farskom kostole (Por. MURDZA, PETER, Slovo na úvod, in Františkánske zvony december 2008, s. 1).
     V tomto roku nám bol daný dp. farárom, pre správnu orientáciu, Pastoračný poriadok Farnosti sv. Petra a Pavla Nitra – Horné mesto, aby veriaci vedeli ako sa vysluhujú sviatosti v našej farnosti (Por. Pastoračný poriadok Farnosti sv. Petra a Pavla Nitra – Horné mesto , in Františkánske zvony december 2008, priložený list).
     Niekedy v druhej polovici roku 2008 sa nám zmenila internetová stránka farnosti z http://www.ksnr.sk/fuhmnitra/ na novú adresu http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ (spomienka Mária Stehlíka, 31.3.2009).
     Aj v tomto roku prišli, najmä mládežníci pomôcť pri vianočnej výzdobe, po skončení prác bolo na fare pohostenie. Na Silvestra si mladí urobili silvestrovskú zábavu (Por. MURDZA, PETER, Vianočná výzdoba farského kostol a silvestrovská zábava v refektári, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve, 6.4.2009).


Rok 2009

     V súčasnosti perie a žehlí kostolné veci Ing. Jana Murdzová a pri žehlení pomáha p. Hilda Nagyová, ktorá kým vlastnila dom aj právala kostolné prádlo v minulosti (spomienka Mgr. Evy Petrákovej, 16.3.2009).
V marci boli na konzoly vzadu v kostole pod chórom do rohov osadené sochy sv. Antona Paduánskeho – pri lurdskej jaskyni a pri Matke ustavičnej pomoci sv. Júda Tadeáš (Por. Osadenie sôch sv. Antona Paduánskeho a sv. Júdu Tadeáša pod chórom vo farskom kostole ( marec 2009), in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2009, 26.5.2009).
     18.4.2009 sa uskutočnil VII. ročník futbalovej súťaže miništrantov mestských farností (spracoval Mário Stehlík, 23.4.2009) a duchovnej správy piaristov (spomienka ThDr. Marcela Cíbika, PhD., 27.5.2009) v Nitre. Turnaj sa konal v hale Olympia na Chrenovej. Minulý rok sa turnaj nekonal. Súťažilo sa ako vždy v dvoch kategóriách: mladší a starší miništranti. Naši starší miništranti vybojovali 2. miesto, ako o tom svedčí „hrdo“ postavený pri ostatných pohároch na parapete okna pri umývadle v sakristií farského chrámu. Blahoželáme! (spracoval Mário Stehlík, 23.4.2009). V roku 2002 (I. ročník) a 2003 (II. ročník) sa naši miništranti zúčastnili a tiež vyhrali na turnaji miništrantov, len v tom čase sa ešte nedávali za výhru poháre. Najväčší pohár, ktorý máme v sakristií je putovný a ten po niekoľkých razoch výhry zostáva výhernému tímu, preto ho máme aj my (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu, SF, 15.4.2009). Tím našich hráčov celý čas sprevádzal a trénoval pán kaplán ThDr. Marcel Cíbik, PhD. (viď. aj Futbalový turnaj medzi farnosťami mesta Nitry mladších a starších miništrantov ( apríl 2009), in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2009, 26.5.2009). Naši mladší miništranti sa neumiestnili medzi najlepšími (spomienka ThDr. Marcela Cíbika, PhD., 27.5.2009).
     10.5.2009 koncertoval v našom farskom chráme celoslovenský vokálny spevácky zbor Adoremus, ktorý je zameraný na sakrálnu hudbu. Vznikol v r. 1992. Umelecky vedúci je dirigent Dušan Bill (spomienka Mária Stehlíka, 27.5.2009 + letáčik s históriou, profilom a programom ku koncertu). Na koncerte prezentovalo 30 účinkujúcich (Por. fotografie v Koncert slovenského speváckeho zboru ADOREMUS vo farskom kostole ( máj 2009), in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v archíve 2009, 27.5.2009) piesne od Jána Levoslava Bellu, Wolfganga Amadeusa Mozarta a jednu pieseň od Georga Friedricha Händela. Medzi piesňami dirigent hovoril vždy niečo zaujímavé o piesni, či o jej autorovi (spomienka Mária Stehlíka, 27.5.2009 + letáčik s históriou, profilom a programom ku koncertu).
     Peter Buček pomáha už asi 5 rokov pri príprave na sviatosť manželstva (spomienka Petra Bučeka, 7.5.2009).
     V súčasnosti hrajú na organe v Kostole sv. Urbana na Zobore p. Benková (od pána Jána Petráša viem, že už v r. 1979 hrala v tomto kostolíku, on je jej brat), p. Kviatkovský a voľakedy, až dokiaľ sa nevydala hrávala aj Beáta Hockicková, dnes Košťálová (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu, SF, 29.5.2009).
     Študenti – vysokoškoláci mali oficiálny záver akademického roku – Te Deum 13.5.2009. Hlavným celebrantom bol kanonik Mons. ThDr. Pavol Brzý.
     Deň 17.5.2009 bol dňom, keď 36 detí (z toho 34 zo zoborskej školy) prvýkrát prijalo do srdca Pána Ježiša. Deti sa pripravovali na túto chvíľu na hodinách náboženstva, jedna trieda s pánom kaplánom ThDr. Marcelom Cíbikom, PhD. a druhá trieda s p. katechétkou Mgr. Andreou Ďurišovou. Taktiež príprava prebiehala počas detských sv. omší v nedeľu o 10.00 hod. (spomienka ThDr. Marcela Cíbika, PhD., 27.5. a 29.5.2009). Pri slávnostnej sv. omši spieval spevokol Ad M.D.G. (spomienka Ing. Michala Búrana, 28.5.2009). Sv. omša sa začala ako je zvykom pri 1. sv. prijímaniach od sochy kniežaťa Pribinu. Sv. omšu celebroval pán kaplán ThDr. Marcel Cíbik, PhD. V kázni hovoril o tom, ako pán Ježiš chce vždy vstúpiť do nášho srdca, ale len my máme kľučku zvnútra. Mal k tomu aj pekný veľký obrázok nakreslený, ktorý mu držali miništranti. Pán kaplán mal kázeň formou pýtania sa detí a tie mu odpovedali. Nastala aj humorná situácia, keď sa pán kaplán pýtal, čo nás odďaľuje od Pána Ježiša a jeden chlapec sa prihlásil a povedal, že zločin. Bolo to úsmevné, pán kaplán však chcel počuť hriech. Túto správnu odpoveď našťastie dostal (spomienka Mária Stehlíka, 29.5.2009).
     24.5.2009 sme mali na Zobore hody a preto pri slávnostnej sv. omši bol hlavným celebrantom a kazateľom rektor Kňazského seminára sv. Gorazda a moderátor štúdia na Teologickom inštitúte v Nitre Mons. ThDr. Pavol Zahatlan. Koncelebroval náš pán farár Ing. Peter Murdza, SF. Po sv. omši sa všetci presunuli von a nasledovalo požehnanie novej sochy z vytvrdeného plastu sv. Urbana (tú, čo bola pred pár rokmi osadená a požehnaná niekto ukradol asi pred dvomi, alebo tromi rokmi) (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu, SF, 27.5. a 29.5.2009). Potom nasledovalo požehnanie viníc a polí (Por. Hody na sv. Urbana, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v Zo života farnosti, 21.7.2009). „Po skončení slávnosti bolo už tradičné agapé, na ktorom nechýbalo dobré vínko našich vinárov a chutné koláče a iné špeciality našich gazdiniek“ (Hody na sv. Urbana, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v Zo života farnosti, 21.7.2009). Celú slávnosť skrášľoval spev spevokolu Glória (spomienka dp. Ing. Petra Murdzu, SF, 27.5. a 29.5.2009). Po sv. omši prišli aj páni kapláni osláviť hody (spomienka dp. Petra Murdzu, SF a dp. ThDr. Marcela Cíbika, PhD., 29.5.2009).
V nedeľu na slávnosť Najsvätejšej Trojice 7.6.2009 prijalo z rúk otca biskupa Mons. ThDr. Mariána Chovanca 113 chlapcov a dievčat sviatosť birmovania v našom farskom kostole (Por. Sviatosť birmovania (7.júna 2009), in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v Zo života farnosti, 21.7.2009). Otcovi biskupovi koncelebrovali pri sv. omši o 10.00 hod. miestny pán farár Ing. Peter Murdza, SF, pán dištriktuálny dekan nitrianskeho dekanátu PhDr. Peter Klech a pán titulárny opát ThDr. Ladislav Belás a bohoslovca Stanislava Pobudu si zavolal otec biskup na pomoc pri asistencií. Birmovanci takto zavŕšili prípravu, ktorá prebiehala počas tohto školského roku a stretávala sa v 7. skupinách, 3 viedli kňazi, ostatné laici. Pán farár Murdza všetkých, čo animovali pozval na slávnostný obed s otcom biskupom. V našej farnosti býva sv. birmovania každý druhý rok a vždy v tom roku, keď nie je v našej farnosti sv. birmovania prebieha vo farnosti Nitra – Dolné mesto, taká je dohoda medzi pánmi farármi. Pre birmovancov, ktorí by sa chceli naďalej stretávať a zažívať spoločenstvo viery bývajú „stretká“ od piatku 12.6.2009 a bývajú v dvojtýždenných intervaloch, v tomto roku aj cez prázdniny (spomienka Mária Stehlíka, 21.7.2009).
     V tomto roku sme boli tiež na farskej púti. Uskutočnila sa v dňoch od 18.6. – 21.6.2009. Odchádzalo sa ráno spoločným autobusom zo Župného námestia. Duchovne púť sprevádzali, pán farár Ing. Peter Murdza, SF a pán kaplán ThDr. Marcel Cíbik, PhD. Cestou sa pútnici zastavili v Bazilike Navštívenia Panny Márie na Starých Horách. V tento štvrtkový deň bola najväčšou zastávkou Levoča, tu si všetci prezreli nádherný Kostol sv. Jakuba, v ktorom sú znamenité diela majstra Pavla z Levoče (spomienka p. Márie Stehlíkovej, 21.6.2009 a 21.7.2009 + spomienka Ing. Petra Murdzu, SF, 21.7.2009 + spomienka ThDr. Marcela Cíbika, PhD., 21.7.2009) a je tu aj najvyšší gotický oltár na svete. Jeho výška je 18,62 m (Por. Hlavný oltár sv. Jakuba st. Apoštola, in http://www.chramsvjakuba .sk/#hosjakuba, 22.7.2009). Poprezerali sme si Levoču a potom sa autobusom sme sa presunuli na Levočskú horu k Bazilike Navštívenia Panny Márie, tu sme mali aj sv. omšu. Tento deň sme ukončili v Bijacovciach, kde sme si prezreli miestny kostol a rotundu, tu nás sprevádzal v Bijacovciach pôsobiaci kňaz – rehoľník, náš krajan P. Kristián Libant, CM. V tejto dedinke sme spali na stredoškolskom internáte.
     Na druhý deň sme sa vybrali do Spišskej Kapituly, tu sme si prezreli Katedrálu sv. Martina, v nej sme mali aj sv. omšu, bola vyzdobená už k sobotňajšej vysviacke. Niektorí z pútnikov išli aj na Spišský hrad, tu videli miestnosti, v ktorých bolo dobové zariadenie ako aj dobové jedálne menu a kresby zachytávajúce vtedajší život. Boli aj v hradnej kaplnke. Zo salaša sa potom všetci presunuli autobusom do obce Žehra, kde je Kostol Ducha Svätého (spomienka p. Márie Stehlíkovej, 21.6.2009 a 21.7.2009 + spomienka Ing. Petra Murdzu, SF, 21.7.2009 + spomienka ThDr. Marcela Cíbika, PhD., 21.7.2009), „ktorý je spolu s ostatnými pamiatkami v okolí Spišského hradu zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Unesco. ...V interiéri kostola sa zachovali jedinečné stredoveké nástenné maľby, ktoré vznikali postupne od druhej polovice 13. storočia do konca 15. storočia. ...Mimoriadne pôsobivá je maľba tzv. Stromu života, ktorú odkryli v roku 1954. Uprostred Kristus na kríži, rozdeľuje dejiny spásy na Starý a Nový zákon. Starý zákon symbolizuje postava ženy Synagóga, predstaviteľkou Nového zákona je postava ženy Ecclesia. Po oboch stranách tohto obrazu sa nachádzajú postavy Adama a Evy (Rímskokatolícky kostol Ducha Svätého v Žehre, in http://www.slovakia.travel/entitaview.aspx?l=1&idp=3928, 22.7.2009). Večer sme sa znovu vrátili prespať do Bijacoviec.
     V sobotu sme sa včas ráno vybrali do Nového Targu na nákupy, odtiaľ sme išli do do Ludźmierzu (spomienka p. Márie Stehlíkovej, 21.6.2009 a 21.7.2009 + spomienka Ing. Petra Murdzu, SF, 21.7.2009 + spomienka ThDr. Marcela Cíbika, PhD., 21.7.2009), k Matke Božej, kráľovnej Podhalia. (Por. POTOČNÝ ALBÍN, článok nemá názov, in http://www.katnoviny. sk/Kn_2005/49_2005/ listaren.htm, 22.7.2009). „Táto obec blízko Nového Targu patrí k najstarším v regióne a úcta k Panne Márii je tu živá už vyše 600 rokov. Kvôli návštevám Svätého Otca Jána Pavla II., ktorý roku 2001 povýšil tunajší kostol na baziliku minor, sa kostolný priestor rozšíril o Ružencovú záhradu. V nej sú krásne mramorové schody znázorňujúce jednotlivé ružencové tajomstvá. V záhrade sa vyníma aj impozantná socha kľačiaceho pápeža s ružencom v ruke“ (POTOČNÝ ALBÍN, článok nemá názov, in http://www.katnoviny.sk/Kn_2005/49_2005/ listaren.htm, 22.7.2009). Odtiaľ sme išli do Zakopaného, najprv na Krzeptówkach v kostole Matky Božej Fatimskej. Kostol s pastoračným centrom a farou sa nachádza v nádhernom sakrálnom areáli. Jeho súčasťou je „Fatimský park“ (Por. REPTA, ĽUBOMÍR, Spomienka na Zakopané, in http://repta.blog.sme.sk/c/104161/Spomienka-na-Zakopane.html, 22.7.2009). Odtiaľto sme išli priamo do centra Zakopaného do kostola, ktorý spravujú Salvatoriáni. Tu sme mali aj sv. omšu. Večer sme prišli do Starej Ľubovne, pršalo a tak sme neboli na staroľubovnianskom hrade. V Starej Ľubovni sme spali v Hoteli Família (spomienka p. Márie Stehlíkovej, 21.6.2009 a 21.7.2009 + spomienka Ing. Petra Murdzu, SF, 21.7.2009 + spomienka ThDr. Marcela Cíbika, PhD., 21.7.2009).
     V nedeľu mal sv. omšu pán farár v kostole, v ktorom „rástol“. Pútnici – farníci zablahoželali nášmu pánovi farárovi k meninám, naobedovali sa a pobudli s hosťom, bývalým našim správcom farnosti dp. Mgr. Ladislavom Vrábelom, ktorý nás prišiel pozrieť z neďalekej farnosti Kolačkov, kde pôsobí v súčasnosti. V Starej Ľubovni sme si mohli každý v budove Radnice, v starej raziarni vyraziť svoju mincu. Okolo 19.00 hod sme pricestovali do Nitry plný zážitkov (spomienka p. Márie Stehlíkovej, 21.6.2009 a 21.7.2009 + spomienka Ing. Petra Murdzu, SF, 21.7.2009 + spomienka ThDr. Marcela Cíbika, PhD., 21.7.2009).
     V júni tohto roku sme zrealizovali dlažbu okolo zoborského kostola. Doteraz bola iba pred vstupnou časťou do kostola, pred vežou už nebola a asi z 2/3 z bočnej strany kostola, kde nie je veža tiež bola dlažba. Teraz je už okolo celého kostola dlažba, medzi zelenou plochou od kostola a dlažbou sú deliace palisády a z druhej strany dlažby sú niekde obrubníky (spomienka Mária Stehlíka, 21.7.2009 + Por. Uloženie dlažby okolo Kostola sv. Urbana na Zobore, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v Zo života farnosti, 21.7.2009).
     Aj v tomto roku sa uskutočnil výlet spevokolu Plamienok, tento krát to bol Zubák v termíne od 25.-28.6.2009. Animátori s deťmi cestovali vlakom, pán kaplán zobral batožinu autom. S deťmi bol pán kaplán Marcel Cíbik, Zuzka a Pavol Katrebovci, Lucka Miháliková, Michal Búran a Ingrid Meňkiová. Deti prežili dni plné hier, spevu, prírody a nechýbala ani každodenná sv. omša, okrem štvrtku a opekačka. Jeden deň sa vybrali do Lednice na hrad, lenže kvôli blatu a únavnej ceste pre deti už nešli ďalej (Por. Výlet spevokolu plamienok do Zubáku, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v Zo života farnosti, 21.7.2009 + spomienka ThDr. Marcela Cíbika, PhD., 21.7.2009 + spomienka Ing. Michala Búrana, 22.7.2009).
     V nedeľu 28. júna 2009 sme oslávili patrónov nášho farského kostola sv. Petra a Pavla (hody). Slávnostným kazateľom a celebrantom sv. omše bol Mons. ThDr. Pavol Zahatlan, rektor Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Pri sv. omši koncelebrovali pán farár Ing. Peter Murdza, SF a pán kaplán ThDr. Marcel Cíbik, PhD. Po skončení slávnosti bolo agapé v refekrári, keďže nebolo pekné počasie. Slávnosť spestril spevokol Glória (Por. Hody na sv. Petra a Pavla, in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v Zo života farnosti, 21.7.2009 + spomienka p. Juraja Bártu, 29.6.2009).
     Po večernej sv. omši, 29.6.2009, na sviatok sv. Petra a Pavla sa zišli „mladí“ na grilovačke vo farskom dvore, kde zablahoželali pánovi farárovi k jeho meninám. Na grilovačke bol tiež účastný pán kaplán Marcel so svojimi rodičmi. Účastníci sa porozprávali, zavtipkovali, zaspievali si ľudové piesne... (spomienka Mária Stehlíka, 21.7.2009 + fotodokumentácia v Opekačka na farskom dvore na sviatok sv. Petra a Pavla, in http://www.farnosti .info/fuhmnitra/ v Zo života farnosti, 21.7.2009).
     K 1.7. odchádza z kaplánskeho miesta v našej farnosti Mgr. Jacek Malaga, SDS (spomienka Mária Stehlíka, 21.7.2009) a na jeho miesto prichádza CSLic. Ľubomír Rebek, ktorý je zároveň ustanovený pre prácu v Rádiu LUMEN (Por. Acta Curiae Episcopalis Nitriensis – obežník Nitrianskej diecézy 2(2009), s. 15).
     Diecézny otec biskup Mons. prof. ThDr. Viliam Judák, PhD., po vypočutí mienky Kňazskej rady dekrétom č. 983/2009 na základe kán. 515 § 2 CIC 83 rozhodol, že s platnosťou od 1.7.2009 sa reorganizujú hranice všetkých farností mesta Nitra a taktiež po vypočutí mienky Kňazskej rady dekrétom č. 785/2009 zo dňa 11.6.2009 na základe čl. 3 Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou (č.326/2001 Z.z.), kán. 116 CIC 83 s platnosťou od 1.7. zriadil kvázi farnosť s úradným názvom Rímskokatolícka cirkev administratúra sv. Urbana Nitra – Zobor, vyčleniac z farnosti Nitra – Horné mesto a farnosti Nitra – Dražovce ich príslušné územné časti a tým sa odčlenila naša doterajšia filiálka Zobor (Por. Acta Curiae Episcopalis Nitriensis – obežník Nitrianskej diecézy 2(2009), s. 11). Slávnostné ustanovenie farskej administratúry sa uskutočnilo 3.7.2010 v zoborskom kostole sv. Urbana, slávnostnou svätou omšou, ktorej hlavným celebrantom bol diecézny otec biskup Mons. Viliam Judák za účasti doterajšieho pána farára tejto filiálky Ing. Petra Murdzu, SF a nového administrátora PaedDr. Milana Poláka a ešte asi dvoch kňazov. Tu bol prečítaný dekrét a po sv. omši bolo agapé vonku (spomienka Mária Stehlíka, 15.6.2010 z rozprávania o tejto udalosti z úst dp. Ing. Petra Murdzu, SF dňa 3.7.2009).
     16.7. tohto roku vystúpila so svojím koncertom v našom farskom kostole mládežnícka skupina z Čiech s názvom PAPRSKY (Por. Koncert mládežníckej skupiny z Čiech PAPRSKY ( júl 2009), in http://www.farnosti.info/fuhmnitra/ v Zo života farnosti, 21.7.2009 + spomienka Ing. Petra Murdzu, SF, 21.7.2009).
     „V rámci roka kňazov Apoštolská penitenciária vydala dekrét o odpustkoch, ktoré možno získať v deň začatia a ukončenia Roku kňazov, v deň 150. výročia zbožnej smrti svätého Jána Máriu Vianneya a tiež v prvý štvrtok v mesiaci. Náš otec biskup ustanovuje za odpustkový deň aj prvý piatok v mesiaci. Úplné odpustky možno získať za obvyklých podmienok“ (Farské oznamy na šestnástu nedeľu v roku „B“, in http://www.farnosti .info/fuhmnitra/ v Farské oznamy, 21.7.2009). Je však potrebné splniť predpísanú formu stanovenú Apoštolskou penitenciáriou (poznámka Mária Stehlíka, 21.7.2009). Rok kňazov trvá od tohtoročného sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho po ten istý sviatok na budúci rok (poznámka Mária Stehlíka, 15.6.2010).

 

© 2012 Rímskokatolícka cirkev Nitra - Horné mesto